Človek by nesmel žiť na slovensku v dnešných dňoch alebo by musel byť slepý, hluchý a nemý zároveň aby sa ho nedotkla zvláštna atmosféra, ktorou dýcha náš štát posledné 2 týždne. Už asi tušíte, že reč bude o prezidentských volbách, ale hlavne o dusnom politickom ovzduší.
Čo mi pamäť siaha, týka sa to hlavne posledných 20 rokov, nespomínam si na žiadne prezidentské volby, ktoré by sa viedli v takom konfrontačnom smere ako tieto. Asi to bude preto, že v nich nešlo takmer o nič, ak nerátam posadenie nejakého staršieho pána do Slovenského bieleho domu. Ani voľby v ktorých sa rozhodovalalo medzi väčším zlom - Mečiar a menším zlom - Gašparovič, ktorý sa čarovne dostal pred Kukana a nasledovnými voľbami ( Radičová - Gašparovič ) nedosahovali hystériu dnešných dní.
Toto som už raz zažil...pomyslel som si - Déja vu. Dnešná situácia mi pripomína parlamentné voľby v roku 1998, kedy sa na konci septembra rozhodovalo ktorým smerom sa naše milé Slovensko vyberie.
Mali sme tu k dispozícii Mečiarovo HZDS, silnú stranu podporovanú prevažne dôchodcami ( odtial pochádza aj výraz " babky demokratky ") a zvyškom ľudí, ktorým Mečiarova zvrátená politika vyhovovala, alebo im bola ľahostajná. Ako protiváha bola SDK, SDĽ, SMK, SOP a SNS. Tieto strany s výnimko SNS založili koalíciu. Bola to spleť strán z rôznymi programami a rôznymi protikladmi ale jednu vec mali spoločnú. Úmysel zastaviť Vladimíra Mečiara a jeho partiu. Áno bol to onen "zlepenec", slovo, ktoré časom zľudovelo a neskôr ho začal vo veľkej miere používať a aj ho rád používa ďalši populista Róbert Fico.
Apropo, v SDĽ, bol vtedy aj Róbert Fico ako poslanec. Pravdepodobne mu vtedy jeho poslanecký mandát nenaplnil ambície a tak o rok neskôr zo strany vystúpil a nasledovne založil SMER. Podľa jeho slov, nesúhlasil a bol hlboko sklamaný z obsahu a štýlu politiky tzv. vlády zmeny. ( prebraté z wikipédie ). Už vtedy musel mať hlboké sociálne cítenie na ktorom postavil svoju stranícku propagandu.
V roku 1998, volebnom roku, vtedy HZDS síce vyhralo voľby ale keďže nemalo s kým zostaviť vládu, šlo do opozície a koaličný "zlepenec" sa ujal vedenia. Bolo to veľké výťazstvo pravicových strán a de facto naštartovalo politický zánik Mečiarovho HZDS. Pamätám si aká bola vtedy spoločnosť polarizovaná, rozdelená na 2 veľké tábory Mečiarovcov a Dzurindovcov, medzi takzvaným Boxerom a Cigáňom. Ale takisto tam už zaváňalo jarou, ak to môžem trošku parafrázovať s tzv Pražskou jarou 1968.
Ľudia sa nenávideli a poznám rodiny, ktoré sa medzi sebou ani nerozprávali, pretože boli zástancami rôzneho politického spektra. Jedni kydali na druhých a osočovali sa navzájom. Po čase sa všetko nejako utriaslo, ale trvalo to roky, pokiaľ sa spoločnosť nedala ako tak do poriadku. Pretože prišla nová doba. Pravica odštartovala reformy, ktoré samozrejme boleli ale priniesli na slovensko investorov, ktorý sa o nás zrazu začali zaujímať a v podstate sa naštartoval ekonomický rast. Zrazu sa z čiernej diery Európy stal stredoeurópsky tiger. Nie všetko bežalo O.K. sem tam sa nad Tatrou aj zablyslo.. Sem tam nejaká správa o korupcii o pochybných tendroch... Ale všetko išlo ak napriek odratým ušiam.
A ja sa dostávam k môjmu "už videnému". Aj teraz máme spoločnosť až nenormálne rozdelenú na 2 znepriatelené tábory. Znovu máme rodiny, ktoré sa hádajú o to, kto bude lepší prezident. Tlač a televízia nás neustále masíruje velebnými prekáračkami. A znovu tu máme boj za lepšie slovensko. Za slovensko, ktoré sa znovu ponára do bahna v podobe skompromitovaných politikov, zašpinenej justície atď. Opäť je tu kandidát na prezidenta, vodca "ON", ktorý všetko vie, všetko počul a všetkému rozumie a za ktorým stoja zástupy obdivovateľov (liek) a protivníka v podobe nezávislého kandidáta A.K. Netvrdím, že dotyčný Andrej je IDEÁL. Ale už len to, že dokázal nájsť v sebe silu postaviť sa do prvej línie frontu a byť ostrelovaný z každej strany, opľúvaný a osočovaný, znamená, že má schopnosť byť protiváhou mocenskej mašinérii a že mu o niečo ide.
Áno, sila opozície je tentoraz slabá, veľmi slabá aj v podpore kandidáta, ktorý značí posledné ohnivko odporu voči terajším mocipánom. Je nemastná a neslaná a akoby bez záujmu...A to sa týka hlavne neúspešných kandidátov z opozičného tábora.
Asi sa už nikdy nezbavíme pocitu, že všetko sa z času na čas vracia, pocitu, že už sme tu raz mali neobmedzené vládnutie jednej strany, a že sme našu krajinu strácali v špine a marazme. Ale nakoniec sme ju vytiahli von na čerstvý vzduch a mohli sme sa z plných plúc nadýchnuť. Hráme sa na slovíčka o voľbe menšieho zla alebo väčšieho dobra. Špiníme a ohovárame našich protivníkov. Bohužiaľ, aj ja patrím do spoločnosti a som takisto nútený vybrať si svoju stranu. Ja som si vybral, dúfam, že tú správnu a chcem apelovať na ostatných, ktorým záleži na slovensku. Vyberte si jedného a poďte voliť. Samozrejme nie je to povinnosť, ale je to vaše právo. A je to podľa mňa jediné právo, ktoré nám dali politici a ktorým nám de facto dali aj bič s ktorým možeme potrestať všetkých, ktorý nebudú robiť to čo nám sľúbili. A poznám niekoľko, ktorý nám nasľubovali toho viac ako je v ich silách.
Ako povedal klasik? " nikto vám nemôže dať viac ako vám ja sľúbim...
Chcete sľuby, alebo chcete výsledky vyberte si je to na Vás.
