Stalo sa to včera keď som cestoval autom domov z práce. Plný dobrej nálady, že mám po šichte som si pustil autorádio a v podstate som ani nepočúval, možno len tak na pol ucha a rozmýšlal som čo ma čaká na druhý deň. Ako som tak bol zamyslený, vytrhol ma z letargie nejaký hlas. Hlas starca, ktorý trasľavým a slabým hlasom rozprával čosi o podpore Róberta Fica, ako kandidáta na Slovenského prezidenta. Hovoril niečo v tom SMERE, že p. Róbert Fico je dobrý kandidát na prezidenta s politickými skúsenosťami , známy v Európe, s právnickým vzdelaním atď. atď. Bohužial nebudem presnejší, pretože, som si všetko nezapamätal a ďalej by to boli iba dohady.
Bác. A bolo po dobrej nálade. Domov som prišiel ako zbitý pes, je čudné, ako vás niektoré veci dokážu rozhodiť. Ale ako sa hovorí " zíde z očí-zíde z mysle " v tomto prípade " zíde z uší- zíde z mysle " čoskoro som na túto " nepríjemnosť " zabudol. Doma ma čakala práca, rodina a ďalšie povinnosti. Večer som si odskočil na SME, pozrel som čo je nové a napísal nový blog.
A príbeh pokračuje ďalej. Dnes ráno som sadol do autíčka a šup ho na ďalšiu montáž. Keďže som mal trochu času a mal som to po ceste, odbehol som za svojou mamou, trochu pokecať a dať si kávu č. 2. Sadol som pri PC, že si pozriem čo je nové vo svete. A zrazu na mňa hľadí človek, ktorého som včera počul v rádiu a ktorý mi tak pekne pokazil cestu domov. A znovu počúvam slová, že slovenským prezidentom musí byť vzdelaný, zrelý človek a samozrejme musí byť skúsený v politike. Správny prezident sa nesmie správať ako malý žiačik a musí mať úsudok.
Má pravdu ? Samozrejme že má, v tomto s ním absolútne súhlasím.
A počúvam ďalej.
Prezident musí byť osobnosť, ktorú v Európe poznajú, musí poznať zahraničnú politiku a hlavne zahraniční politici ho musia poznať a vážiť si ho.
Má pravdu ? Povedzme, že hej, nedbal by som, ale myslím, že to vôbec nemusí byť pravidlo. Stačí keď si spomenieme akých prezidentov doteraz slovensko malo. Kto zo zahraničných vrcholových politikov vedel niečo o Kováčovi, Šusterovi a Gašparovičovi pred tým ako sa stali prezidentmi ? No, nejaké tie správy predsa len uleteli, hlavne o Gašparovičovi. Ten sa vyznamenal viac krát ako predseda Mečiarovej národnej rady, svojimi bonmotmi. Napríklad ten zľudovelý vtip o starom ..ujovi. Aj keď je to stará otrepaná klasika, ktorú pozná celé slovensko na základe nahrávky, podla p. Gašparoviča sa nikdy nestala. Pravdepodobne sa drží osvedčenej rady ktorá znie : zatloukat pánové, zatloukat a zatloukat.
V poriadku, otec kardinál má pravdu, keď chce za prezidenta človeka takých dobrých mravov, vzdelania a hlavne človeka, ktorý bol kresťansky vychovávaný. Dokonca bol na prvom svätom prijímaní a na birmovke.Rozprával niečo o človeku, ktorý ma rád slovensko a slovenský národ. Len mi nejde do hlavy, prečo spomenul meno Roberta Fica. Všetky tieto vlastnosti, možno na nejakú výnimku totiž Robertovi Ficovi chýbajú.
Po tomto exempore mi nálada klesna druhý krát. Na kávu som nemal chuť, na robotu ešte menej a stále som nemohol uveriť, že tento človek, ktorého komunistickí predchodcovia Roberta F. v roku 1960 zatkli a odsúdili za vlastizradu na 12 rokov podporil bývalého červenoknižkára a presvedčeného ateistu. Možno trochu odbehnem od reality, ale keby Robert F. žil v 60 rokoch minulého storočia a bol by vyštudovaným právnikom ako je teraz, alebo ešte lepšie prokurátorom, veľmi ľahko sa mohlo stať, že by to bol práve on, kto ho odsúdi bez zmilovania.
Kde je teda pes zakopaný ? To sa asi nikdy nedozvieme, môžeme len hádať.
Žeby to bolo niečo ako patriotizmus. Ako všetci vieme, Robert F. rodák z Hrušovian, býval neskôr v Topolčanoch a Bošany, odkiaľ pochádza p.Kardinál Korec sú čoby kameňom dohodil... V podstate sú akoby susedia. No neviem...
Bola to kresťanská láska, ktorá vraví milujte svojich nepriateľov ? Tak to asi nebude ono...
Ponúkajú sa aj iné vysvetlenia, ale sú to iba chabé dohady čo ho viedlo k tejto prekvapujúcej podpore. A ja tu nebudem rozoberať svoje slová na nejakej fikcii.
Pán kardinál Korec má samozrejme právo tak ako hocikto iný, vysloviť svoj názor a podporiť človeka, ktorého uzná za hodného podpory, ale v tomto prípade je to akési čudné. Povedal by som, že je to až do neba volajúca láskavosť z jeho strany. Nebudem tu lámať palicu nad týmto človekom ako som už napísal vážim si ho, aj keď teraz už o čosi menej. A nebudem vynášať súdy. Na to nemám ani chuť a ani mandát. Budú nás súdiť dejiny na základe našich terajších skutkov. Môžem iba položiť otázku.
QUO VADIS kardinál Korec
Tento čin si zaslúži byť zadelený do zložky AKTY X a ja nechávam túto zložku otvorenú. Možno nastane raz deň, keď vyjdú najavo nové skutočnosti o zvláštnych skutkoch tohoto človeka a ja s pokojom v duši dám bodku za týmto príbehom.
