Ale hej zmýlili...
Bohužial, čas sa nedá vrátiť späť, aby sme mohli napraviť chyby a nežná revolúcia bola naozaj nežná. Boli sme všetci tak strašne nežní a spievali si o láske, ktorú sme sľubovali všetkým okolo. Lásku pre všetkých okolo. Aj pre červených. Ivan Hoffman to síce myslel dobre, ale ani on nemohol tušiť ako všetko nakoniec dopadne. Keby to bol vedel, určite text upraví do trochu inej polohy.
Eufória na námestiach sa dala krájať nožom, ľudia boli opití nádejou a nadrogovaní túžbou po zmene. Za piskotu a za štrngania klúčov sme vyprevádzali komunistické božstvá s ich ideologickým náboženstvom kamsi preč. Ale kamsi preč, je dosť neurčité slovo. A možno sme ich mali poslať niekde inde. Na konkrétne miesto, kde majú ocelové dvere s priezormi a okná zdobené mrežami.
Tie kľúče čo sme mali v rukách sme mali použiť a každého jedného zamknúť na sedem západov.
Hej Bohovia padli na zem, ale za sprievodu piesní o láske sa rýchlo otriasli a splynuli s davom. A veľmi obdivuhodne sa prispôsobili zmene prostredia. Čoskoro sa otriasli a opäť sa dali do pohybu. Zo zapálených proletárov sa zrazu stali tvrdí kapitalisti a podnikatelia.
Začali prenikať do vyšších štruktúr až nakoniec skončili tam, kde bolo ich miesto. Tam hore nad všetkými, mimo reality, sediac na obláčiku hojnosti a pohody sa smejú nám čo sme zostali tu dolu.
A tento - národ holubičí - zdá sa stratil už všetky ilúzie, ktorými bol napáchnutý v osemdesiatom deviatom. Zostal len šok z nezvládnutej premeny
História sa opakuje a v nás opäť začína klíčiť, malé semienko odporu a spupnosti voči tým, ktorí si vo svojej nadutosti a arogancii začali myslieť že sú niečo viac ako my ostatní. Vočí tým,č o o sebe vyhlasujú, že môžu všetkoa ktorí menia demokraciu podľa svojich predstáv a hlavne na svoj obraz.
Aká nádherná irónia spočíva v tom, že novodobá vládnuca strana sídli na adrese, ktorá nám evokuje západ slnka, koniec denného svetla a príchod noci.
Súmračná ulica.... no neznie Vám to nádherne ??? Ulica ako ušitá na mieru zlodejom a podvodníkom.
Ďalšia irónia spočíva v tom, že títo novodobí bohovia žijúci v tieni, si akosi nevšimli, že ozajstný súmrak sa blíži. A že ich koniec je neodvratný.
Nebude hneď ani zajtra, ale majú to zrátané... A nič na tom nezmení ani obetovanie pár blondínok na oltári zmierenia a nič na tom nezmení ani fakt, že doteraz najarogantnejší predseda parlamentu v histórii slovenska abdikoval na svoju funkciu.
Príliš neskoro pre SMER a príliš neskoro pre nás.
Loď, ktorá SMERuje do neznáma začína dostávať trhliny a pomaly sa plní vodou. Vyhadzovanie záťaže iba spomalí tento postup, ale nezabráni nevyhnutnému.
Ja len dúfam, že až sa to raz stane, nebudeme znovu spievať o láske, ale poriadne im to zrátame.
Každému podľa zásluh. A kľúče ktorými sme štrngali využijeme na niečo zmysluplnejšie.
