Ivana a je mladá baba, modrooká, sympatická... S manželom Rasťom tvoria pár už roky. Majú dve deti. K staršiemu Lukáškovi pribudla malá Nelka, ktorá akoby mame z oka vypadla.
Rodinná idylka ako z krásneho románu a na prvý pohľad by ste ani nepovedali, že nie všetko je také ružové ako sa zdá. Luky, ako skrátene volajú synčeka má totiž leukémiu. Pardón mal. Je to už totiž vyše roka, čo skončili liečbu a v septembri sa im skončí udržiavacia liečba. Takže je „ čistý „ a všetci dúfame, že to tak aj zostane.
Tak a je čas prejsť k praktickej aplikácii pomoci.
Možno toto si povedala Ivka pred rokom, ihneď po ukončení Lukáškovej liečby. A možno ju táto myšlienka napadla ešte skôr. V čase keď sa manžel a ona ocitli spolu s ich synom na oddelení so zákerným názvom - onkológia. V čase, keď potrebovali pomoc, mentálnu i materiálnu a ktorá, ako si všimli absentovala na mieste ich dočasného umiestnenia. S manželom dali hlavy dokopy a povedali si, že svojou troškou prispejú k tomu, aby sa situácia v tomto smere zlepšila.
Slová bez skutkov stále zostanú len slovami, ale toto neplatí pre nich. Ivana s Rasťom šli za svojim cieľom priamo a bez okoľkov.
Začalo to jednoducho... Prvé telefonáty, rozhovory so známymi, s kamarátmi.... Zozbierali sa nejaké peniaze a šlo sa na nákupy. Mydlá, krémy, šampóny, kozmetika pre mamičky, papierové obrúsky, plienky, prah na pranie a pod. Nesmeli chýbať hračky, to v žiadnom prípade.. Každé dieťa si našlo to čo hľadalo. Plné a obrovské tašky doniesli do nemocnice a prázdne zase von.
Každé dva týždne, ako chodili s Lukáškom na kontrolu do Bratislavy, priniesli a to môžem smelo povedať kilogramy a kilogramy LÁSKY.
Presnejšie vyjaderenie pre túto činnosť asi neexistuje.
Ivanka s Rasťom šlapú ďalej. Už to nie je len kozmetika. Nová mikrovlnka na onkooddelení, rýchlovarná kanvica. Čističky vzduchu sa rozdávajú ako na bežiacom páse...Po x-tých telefonátoch, pozháňala sponzorov a kolesá tohoto stroja sa krútia stále rýchlejšie a intenzívnejšie. . Mesačne prinesú pomoc rádovo v stovkách a v stovkách EUR.
A na oddelení sa šepká.. Dnes prídu Foltínovci.
Všetci ich poznajú a všetky deti sa tešia. Zlatí ľudia...
V máji dokázala vyzbierať 1000 Eur pre malú Karolínku, ktorá po lumbálke ochrnula do pol pása, na liečebný pobyt v ADELI MEDICAL CENTER v Piešťanoch. Úžasné peniaze, aj keď stále iba necelá tretina liečebných nákladov. Obrovské gesto, obrovských sŕdc.
Víkendový pobyt v Tatrách pre onko deti a ich rodiny, samozrejme s finančnou podporou, nebol poslednou Ivaninou “ akciou “.
Všetci sa už tešíme na koniec júna, kedy táto skupinka zapálených ľudí organizuje akciu v Brezovej pod Bradlom, kde vystúpia známe osobnosti a speváci a ktorou priamo podporia ich projekt pomoci..
A ešte nie je koniec... Ivana sa priznala, že rozmýšľa o rozšírení svojej pomoci DEŤOM Z LÁSKY aj za hranice, a to do Čiech. Pred mesiacom to bolo ešte v rámci teórie, ale nikdy nevieš... Ivana je nezmar.. :)
Po všetkých starostiach a trápeniach, s chorobou, ktorá sa vždy dotkne celej rodiny, si manželia nepovedali, že stačilo. Oddychujeme, nechajte nás tak, potrebujeme si vydýchnuť. Neviem, kto im našepkal tie myšlienky, ktorých sa chytili a držia dodnes, neviem kde berú toľko síl a energie na to všetko čo zvládajú a preto som sa rozhodol, že porozprávam ich príbeh. Príbeh o tom ako sa z ničoho nič zrodila pomocná ruka, ktorú podávajú všetkým ktorí ju potrebujú.
Tento článok, je niečo ako “ĎAKUJEM” a chcel som ho napísať už dávno, dlhujem im to. Ja, Riško, manželka aj celá moja rodina. A pevne verím, že aj ďalší ľudia.
Pomáhať nie je ľahké a jednoduché a už vôbec nie cudzím. Chce to veľa odriekania, chce to srdce.
Ivanka s Rasťom a ich priatelia to srdiečko majú, nie nadarmo si ho zvolili za svoj znak a symbol ich pomoci.
Ďakujem a....
teším sa LETOOOOOOOOO.
