Pracoval som na u nás doma na Obecnom úrade. Robil som tam hlavne šoféra na traktore. No táto práca obnášala toho oveľa viac. Spolu s kolegami sme boli, ako sa tomu hovorí, dievčatá pre všetko. A ešte jednu vec som si všimol. Nik nie je menej ako zamestnanec Ob.U. A teraz nemám na mysli úradnícky personál.
Ale reč bude o inom.
Naša obec, organizuje každoročne pár masových podujatí na ktorých sa stretáva kvantum ľudí. Jednou z tých prvých je súťaž vo varení gulášu. Poznáte to. Tých súťaží je dnes ako maku, veď čo by to bolo za slováka, ktorý by nevedel navariť túto pastiersku špecialitu. V súťažných družstvách dominujú hlavne chlapi, ale sem tam sa nájdu aj nejaké tie ženy, ktoré majú dostatok guráže rozdať si to so silnejším pohlavím.
A teraz si predstavte toto.
Dedinské futbalové ihrisko plné ľudí, stanov, šiatrov, altánkov. Ľudská vrava sa mieša s country muzikou a nad všetkým kraľuje dym z nespočetných ohnísk, nad ktorými sa varia budúce kulinárske zázraky, všetkých možných typov a vôní.
Tak trochu jarmočnú kulisu doplňajú stánky s občerstvením, kde sa predáva, čapuje a nalieva všetko to dobré, bez ktorého sa nezaobíde takáto párty.
Ako sa čas napĺňa, ľudské davy sa presúvajú od ohnísk, kde už obsah kotlíkov (aj ten horší), zmizol v nenavratne, k spomínaným stánkom.
Keďže túto akciu organizuje Ob.U. ja a moji kolegovia sme v permanentnej službe. Od rána do rána celých 24 hodín na nohách. Ako nováčik som to ešte netušil, ale väčšina mojich kolegov už vedia čo príde a tešia sa na ráno.
S príchodom neskorších nočných hodín mi to všetko už pripomína šialenstvo.
Kakofónia zvukov, jačanie, krik, rev a spev. Zábava naberá na obrátkach, hudba do tanca huláka. Do toho štrnganie prázdnych fliaš a všade dookola tisíce plastových pohárov a haldy papierových sáčkov a všetkých možných odpadkov. Detská behajú bez dohľadu dospelých a mňa už bolí hlava zo všetkého čo mám za sebou a zo všetkého čo ma ešte len čaká.
Gulášu mám už plné zuby a nielen žalúdok a ráno ešte ďaleko.
Okolo tretej – štvrtej ráno s rozchádzajú posledný štamgasti, ťažko preťažko odolávajú zemskej príťažlivosti. Ihrisko sa ponára do príjemného ticha s ktorým ostro kontrastuje okolitá spúšť.
Pomali sa rozchádzame domov a dohadujeme sa o koľkej ráno prídeme upratovať. Doma si dve hodiny pospím a znovu do roboty. Je nedeľa ráno. Za traktor zapnem nosič na kontajner a poďho do práce.
A tu prichádza gro všetkého.. moji kolegovia už pracujú.
Som dostatočne prekvapený. Usilovne zbierajú papiere, vláčia plné igelitové vrecia do kontajnera. To ale nie je všetko. Kolegovia si doviedli z domu posilu. Manželky a deti. S úžasom zisťujem, že všetci čosi hľadajú...
No hádajte čo ???
Tie stovky a stovky ľudí sa pre mojich kolegov premenili na akési prasiatka, pokladničky z ktorých z času na čas, vypadne nejaký ten cent, euro alebo dokonca aj papierový peniaz.
Neverili by ste, koľko peňazí sa dá nájsť po takejto akcii. Chlapčenské výkriky šťastia svedčili o tom, že tentoraz bude úroda bohatá. Tito zberači peňazí, akýsi ihriskoví zlatokopi sa snažili o dušu. Rajóny neboli podelené, každý behal krížom krážom s očami upretými na zem a sliedil ako sup.
Jackpot prišiel v podobe 40 eur v bankovkách, ktoré našiel jeden desaťročný šťastlivec medzi smeťami. Predpokladám, že niekto si vypratával vrecká a spolu s obyčajným papierom vyhodil aj bankovky.
No čo.. Všetko mi bolo jasné. Chlapi prišli skôr ako sme sa dohodli, neviem či náhodou nečakali pokiaľ odídem.
Narovinu.
Zlatá žila nie je taká bohatá aby sa o ňu vedeli podeliť. Odhadom mohli napaberkovať pár desiatok eur v drobných minciach.
Pravdupovediac nezávidel som im... už vtedy som vedel, že v tejto práci dlho nepobudnem a pár eur nájdených zo šťastím nemôže vynahradiť 24 hodinovú nezaplatenú službu.
Môže tu niekto niekoho obviňovať z nečestnosti, alebo nebodaj krádeže. Ale predstavte si situáciu, že by ste hľadali majiteľa týchto drobných mincí. Kto by mohol s určitosťou potvrdiť, že je to práve on kto stratil dotyčný peniaz.
A pokiaľ sa budú takéto akcie odohrávať čo sa iste budú, najviac sa z nich budú tešiť majitelia bufetov a stánkov.
A po nich zlatokopi.
Mrchožrúti a la money
