Dievčatko bez vláskov, so šibalskými očkami, s neustálim úsmevom na tvári a trošku hanblivé keď ste sa jej prihovorili. Päťročná kočka, mala za sebou už takmer ukončenú liečbu, ktorou prechádzala ako nôž maslom, s minimom komplikácií. Malá umelkyňa, ktorej krásny obrázok som videl dokonca na výstave na Bratislavskom hrade, kde bola expozícia výtvorov detí z onkológie. Otec a mama boli spokojní a šťastní, keď na jeseň odchádzali držiac za ruku ich malý vyliečený poklad.
Kto vtedy mohol tušiť ako kruto sa s ňou ešte osud zahrá.
Karolínku som už viac nevidel, len jej otca. Stalo sa to tesne po posledných vianočných sviatkoch. Juraja sme stretli na oddelení a do rečí mu veľa nebolo. To čo nám oznámil nebolo nič príjemné. Karolínka prestala chodiť. Po poslednej lumbálke. Súčasťou udržiavacej liečby leukémie je okrem liekov aj pravidelná kontrola s odbermi krvi a štvorica lumbálok.
Len pre informáciu : Lumbálna punkcia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa získava likvor ( mozgovo- miechová tekutina ) na diagnostiku. V našom prípade slúži aj na dodanie methotrexatu ( chemoterapie ) do miechového kanála. Tiež som sa dozvedel, že na vyrovnanie tlaku sa rovnaké množstvo tekutiny odoberie a dá sa na rozbor. Robí sa nabodnutím likvorového priestoru v lumbálnej oblasti. Vpich sa zvyčajne vedie medzi stavcami L4 L5 ale môže sa viesť i v ostatných medzistavcových priestoroch. Opatrnosť treba hlavne v priestore L1-2 v ktorom miecha končí. Pod stavcom L2 sa miecha už anatomicky nenachádza, je tu už len tzv. "konský chvost", ktorý je tvorený jednotlivými periférnymi nervami.
Karolínka bola pred vianocami na svoj tretí zákrok a ešte veselo prišli domov. Na vianoce, v čase keď sa rozbaľujú darčeky, dostalo dievčatko od života dar, ktorý zmenil život nielen jej, ale aj jej rodičom. Z ničoho nič ju prestali poslúchať nohy. Zrazu oťaželi, zdreveneli. Ale nožičky oťažievali stále viac a viac, až si musela ľahnúť.
A viac sa už nepostavila. Ešte cez sviatky sa vrátili na oddelenie.
Methotrexat, ktorý jej vstrekli, Karolínke poškodil, alebo podráždil obaly miechy. Tá opuchla a vznikol tlak na motorické centrá. Karolínka síce všetko cíti, len jej odišla motorika. Neposlúchajú nožičky – jednoducho povedané stalo sa to, čo sa stáva možno raz za 20 rokov. Podotýkam, že je to bežný liečebný postup. Toto, povedal by som toxické poškodenie, nie je našťastie konečné, stav sa dá vhodnou liečbou upraviť a zvrátiť. Len potrebuje čas. Fúru času.
Dievčatko je "ochrnuté" od pásu dolu, sama nevie ani sedieť bez toho aby ju nepodopreli a rodičia ju musia nosiť na rukách. Na radosť všetkých po štyroch mesiacoch sa črtá malé zlepšenie, sem tam už pohne nožičkami. Karolínka je bojovníčka. Aj keď veľmi dobre vie čo sa deje, zdá sa že je úplne v pohode. Trochu schudnutá, stále v udržiavacej liečbe. V máji ich čaká pobyt v Adeli centre v Piešťanoch.
Karolínku mám stále v pamäti, neviem sa zbaviť predstavy jej smejúcich sa očí a pýtam sa, " PREČO ?"
Nikto si nezaslúži chorobu, ale vhupnúť z kaluže do blata mi pripadá nie príliš férové na dievča, ktoré je jednou z tých bytostí, ktoré Vás dokážu zahriať úsmevom. Dúfam, a pevne tomu verím, že malé dievčatko ktoré prestalo chodiť, sa čoskoro postaví na nohy a na tej dlhej a náročnej životnej trati konečne dobehne do cieľa s názvom ZDRAVIE.
Zaslúži si to.
Veď tak dobre utekala pred leukémiou...
P.S. Všetko o jej terajšej diagnóze a príčine komplikácií mám od Karolínkinho otca Juraja.
