Koncom roku 2006 keď už boli jasné hospodárske výsledky, musela firma riešiť dva problémy. V prvom rade musela zmeniť stratégiu. Už sa nedalo sa rásť tak rýchlo ako dovtedy, nakoľko finančné rezervy firmy by nestíhali vykrývať stratu z nových liniek. Vedenie teda urobilo patričné zmeny, spustila sa hromada projektov ako ušetriť náklady a na druhej strane zvýšiť príjmy z predaja leteniek. Všetci vo firme robili na tom aby sa stanovené ciele dosiahli.
Do firmy zároveň vstúpil York Capital ako nový investor ktorý zabezpečil ďalšie financie pre fungovanie spoločnosti. Bohužiaľ s ním prišlo aj veľké množstvo zmien a hlavne veľká zmena kultúry v rámci spoločnosti. Začali sa v nej najprv pohybovať „veľmi rozumný" konzultanti, ktorí mali zjavne patent na rozum a neskôr nám ich zopár pribudlo aj do vedenia. Mnohí z nich prichádzali s názorom, že všetko vo východnej európe je zlé, lokálny ľudia sú neschopný a len to čo povedia títo „západniari" je správne. Počas roku 2007 sa tak vytvorili dve skupinky - jedna ktorej na SkyEurope naozaj záležalo stála okolo Chrisa Mandla a druhá, v ktorej boli ľudia ktorým išlo hlavne o ich osobný prospech a prevzatie moci v spoločnosti. Tá druhá skupinka rôznymi intrigami presviedčala akcionárov že by veci vedela robiť lepšie a že je čas z vedenia odstrániť Chrisa Mandla a Alaina Skowronka. Atmosféra v roku 2007 preto patrične hustla.
Ciele ktoré si firma na rok 2007 dala boli relatívne dosiahnuté a stratu sa podarilo oproti roku 2006 znížiť o celých 33 miliónov EUR. Znamenalo to síce stále stratu 24 miliónov EUR, ale trend bol jasne daný a leto v roku 2007 bolo ziskové. SkyEurope počas roku 2007 ale stále rástli, prepravili 3,3 mil. cestujúcich, výrazne stúpla priemerná cena leteniek ako aj vyťaženie lietadiel, ktoré dosiahlo vyše 82%. Zdalo sa že firma je z toho najhoršieho vonku s jasným trendom pre rok 2008.
Lenže kým jedna skupina pracovala na záchrane firmy, tak druhá skupinka pracovala na prevzatí moci v nej. Namiesto toho aby priložili ruku k dielu, tak len tvrdili ako sa robia veci zle a oni by ich vedeli robiť lepšie. Vlastne to že SkyEurope lietala vo východnej európe bolo podľa nich najväčšou chybou. V rámci týchto nálad vznikla aj báza vo Viedni ktorá si navzájom konkurovala s bázou v Bratislave. Dochádzalo k rozhodnutiam kedy sa zisková linka z Bratislavy do Amsterdamu zrušila, len aby sa zachránila linka z Viedne. Názory typu „Fungovalo to v UK, tak to bude fungovať aj tu!" boli čoraz častejšie a začali sa prejavovať na spoločnosti.
Všetko to vyústilo do „prevratu" ktorý nastal v roku 2007. Chris Mandl ako aj Alain Skowronek boli nahradený Jasonom Bitterom. Začali sa diať zmeny nad ktorými sa nedalo robiť nič iné len krútiť hlavou. SkyEurope už nemala byť nízkonákladová spoločnosť v strednej a východnej európe, ale omnoho viac sa orientovať smerom na západ. Koncom roka 2007 bolo rozhodnuté zrušiť bázy v Budapešti a Krakove. Kým so zrušením bázy v Budapešti sa dalo s prižmúrenými očami súhlasiť, nakoľko bola ešte stále stratová, tak zrušenie Krakovskej bázy nechápal nikto. Tá sa totiž v roku 2007 konečne dostala do čiernych čísiel a v lete 2007 bola vysoko zisková. Vyše tri roky sme do tejto bázy investovali kopu peňazí a času, no v momente keď sa nám toto úsilie začalo vyplácať, bolo nezmyselne rozhodnuté ju zrušiť.
Tým že sa zrušili bázy v Budapešti a Prahe sa však vynoril problém, čo robiť s lietadlami ktoré dovtedy lietali z týchto báz. Bolo rozhodnuté že sa presunú do báz vo Viedni a v Prahe. Z týchto báz však bolo nutné nájsť destinácie na ktorých by mohli tieto lietadlá lietať. U nového vedenia sa prejavila absolútna neznalosť lokálneho prostredia. Namiesto toho aby sa lietali linky o ktoré je reálne záujem na trhu, bolo rozhodnuté lietať čo najviac krátkych liniek. Plánovala sa kopa nezmyselných liniek typu Viedeň - Krakov, Viedeň - Praha, Videň - Ostrava či Praha-Ostrava. Niektoré z týchto nezmyslov sa podarilo im vyhovoriť, ale až príliš mnoho ich v skutočnosti lietalo. Ako napríklad linka do Prahy. Presne tá linka, na ktorej sa nezaplnil malý 30-miestny Embraer sa niekoľko mesiacov prevádzkovala so 149 miestnym Boeingom. Nepomohlo nič, vysvetľovanie, historické čísla, logické argumenty. Ale ťažko sa argumentuje keď niektorí členovia vedenia firmy len stroho odpovedali - „I don´t believe you".
Koncom roku 2007 tak väčšina ľudí z tímu ktorá bojovala za prežitie SkyEurope kapitulovala. Odišlo veľa ľudí z obchodu a marketingu (vrátane mňa) ako aj z iných oddelení. Firma tým prišla o kopu skúsených ľudí a obrovský know-how. Na ich miesta často prišli ľudia ktorí nemali k firme emocionálny vzťah a bohužiaľ často ani odborné znalosti. Najviac si spomínam na situáciu kedy nového obchodného a marketingového manažéra pre CEE (môjho nástupcu) našli sedieť potme v zasadačke, len aby nebolo vidno že nič nerobí.
Ešte na jar v roku 2007 sa uskutočnili prvé stretnutia medzi SkyEurope, Air Berlin a FlyNiki. Air Berlin mal eminentný záujem expandovať do východnej európy a uvažoval nad kúpou SkyEurope. Tým by získal významný podiel na trhu v SR, ČR, Poľsku a Maďarsku (v tej dobe ešte tieto bázy existovali) a zároveň by posilnil pozíciu FlyNiki vo Viedni. Jednania postupovali ceľkom dobre a celá transakcia sa mala uzavrieť v druhej polovici roku 2007. Air Berlin podľa rôznych zdrojov ponúkal 3,5 - 4,8 EUR za jednu akciu SkyEurope. Pre firmu by to znamenalo definitívnu garanciu existencie a ďalšieho rozvoja do budúcnosti. Lenže predtým než sa celý obchod uzavrel, došlo už k hore spomínanej zmene vedenia. To si však bolo vedomé že by prišlo o svoje teplé miesta deň po podpise zmlúv a tak presvedčilo York Capital aby SkyEurope nepredali. Z tohto prístupu bol patrične rozladený Niki Lauda ktorý sa v rakúskej tlači vyjadril o novom šéfstve SkyEurope v tom zmysle, že sú to arogantný ľudia ktorý nevedia nič o letectve. Po jednaní kde sa od tohto obchodu definitívne ustúpilo sa však údajne vyjadril o dosť silnejšie - „who the f*ck these monkeys are???!!!". Stroskotaním týchto jednaní bolo o osude SkyEurope viacmenej rozhodnuté.
Personálne zmeny vo firme medzitým pokračovali, prišiel nový Chief commercial officer a nový Revenue manager, samozrejme ďalší „vševedúci západniari". Tí veľmi rýchlo zničili veľa dobrých vecí ktoré sa dovtedy vytvorili. Z tímu ktorý mal na starosti cenotvorbu neostalo viac-menej nič. Skúsených ľudí vyhodili či preradili na iné oddelenia, len kvôli tomu že nesúhlasili s ich nezmyselnými nápadmi a nahradili ich inými a servilnými. A tak revenue managment niektorých klúčových liniek robila dokonca sekretárka! To že to nemôže dopadnúť dobre je jasné a tak sa napríklad raz predávali letenky do Barcelony za 1 EUR pričom sa dali predať za 200 EUR. Podľa odhadu jedného z bývalých kolegov stálo len šafárenie na tomto oddelení firmu cca 20 mil. EUR v roku 2008.
Strata za finančný rok 2008 sa tak výrazne prehĺbila a dosiahla 59 mil. EUR, najvyššiu stratu v histórii spoločnosti. Prispelo k tomu veľa vecí, fakt že vyše 50% kapacity bolo na nových linkách, čo bol následok zrušení báz v Budapešti a Krakove. Takisto chybné rozhodnutie nehedžovať palivo, zrovna v dobe kedy ropa dosahovala každý týždeň nové rekordné hodnoty. V tomto momente bolo aj v York capital jasné že spravili obrovskú chybu že nepredali svoje akcie Air Berlinu. Mohli zarobiť 200-300% v porovnaní s tým za akú cenu akcie kupovali. Tie však kvôli zlým výsledkom stratili gro svojej hodnoty a na Viedenskej burze sa obchodovali za cca 25 centov, čo bol len zlomok z ceny ktorú ponúkal Air Berlin. Následne York Capital prestal ďalej financovať spoločnosť a vedenie muselo začať hľadať nového investora.
Začínalo byť jasné že koniec sa blíži a odvrátiť ho bude veľmi ťažké, ak nie nemožné.
