Ale veď, čo už iné by mali povedať? Že sa nebodaj s korupciou a rozkrádaním stretli? Že bola snaha ich skorumpovať alebo že oni sami boli tí, čo rozkrádali? Zatĺkanie je už slovenskou spoločnosťou akceptovaný fakt rovnako, ako samotná korupcia.
Aj mňa donedávna rozčuľovali články o tom, že sa zas ukradli nejaké tie státisíce či milióny EUR. Už som si aj ruky mydlil, ako to zas raz tým politikom vo voľbách zrátam, veď príde určite zmena k lepšiemu, konečne prídu k moci tí čestní politici. Alebo žeby nie? Veď v dobe kedy naša polícia nevie vyriešiť tak jednoduchý prípad ako útok náckov v Nitre, kde má dokonca videozáznam a pozná mená útočníkov, tak je nereálne aby vyriešila prípad krádeže podobnej veľkosti ako Interblue.
Otázka teda nie je o tom, kedy sa na Slovensku prestane kradnúť. Otázka je, koľko si musí politik nakradnúť, aby mal dosť a z politiky odišiel? Milión? Dva? Desať? Veď k šťastiu stačí dobré auto, nejaká tá vilka na Slovensku a v Chorvátsku, exotické dovolenky a nejaká tá hotovosť na účte, ktorá zabezpečí rodinu aspoň na dve generácie dopredu. Potom nastane čas, kedy si aj ten najchamtivejší politik povie - nebudem tu už zo seba robiť tajtrlíka pred novinármi, už som si ulial dosť, z politiky odchádzam. A či už to bol taký mávajúci ujo z telky, ožran zo Žilinského kraja alebo kresťansky založený primátor z jednej väčšej slovenskej dediny, všetci si zbalili švestky a užívajú v klude a pokoji svoj majetok. Samozrejme bezúhonne, veď sme na Slovensku.
Isté je, že rovnako odídu z politiky aj tí, čo sú tu dnes a sľubujú nám lepší a krajší zajtrajšok. A to sú dobré správy. Pretože v našej takzvanej republike sa netreba pýtať kedy to rozkrádanie skončí, ale treba sa pýtať kedy sa k válovu dostanem ja?
Trpezlivo teda sledujem, kedy a v ktorej strane nejaký politik ohlási svoj odchod z politického života. Prihlášky do politických strán už mám pripravené, stačí len doplniť dátum a názov strany, v ktorej sa zrovna uvoľnilo miesto. Poctivo skúšam pred zrkadlom výrazy „S korupciou som sa v živote nestretol", „Slovensko potrebuje istoty" a „Bez komentára" . V kútiku duše verím, že keď na mňa príde rad, tak budem pripravený. Pripravený pre Slovensko!
