Každý z nás má počas roku nárok na 4 týždne dovolenky a tá jej časť ktorú strávime pri mori býva poväčšinou tá najoblúbenejšia. Práve preto sú aj naše očakávania vždy dosť vysoké a snažíme sa nájsť dobrý zájazd v kvalitnom hoteli s all inclusive. Kým po minulé roky sme letnú dovolenku trávili na tureckej riviére, tento rok nás zaujala ponuka nemenovanej slovenskej cestovnej kancelárie, ktorá má v názve aj logu jedno austrálske zvieratko. Konkrétne nás zaujal 5* Royal Club Victoria na bulharskom slnečnom pobreží vrátane „Ultra all inclusive". Popis hotelu na stránke cestovnej kancelárie znel priam ideálne :
„Náš názor: novovybudovaný luxusný hotelový komplex s unikátnou architektúrou sa nachádza v čarovnej zátoke strediska Elenite. Skladá sa zo štyroch samostatne stojacich budov umiestnených vo vkusnom modernom areáli, ktorý ponúka svojim hosťom nespočetné množstvo nápadov ako stráviť svoju dovolenku čo najpríjemnejšie a najpohodlnejšie. Nájdete tu unikátny aquapark Atlantida s rôznymi druhmi kĺzačiek a tobogánov, bazény pre dospelých a deti, vodné športy, klub surfovania, mini-golfové ihrisko, tenisový kurt, amfiteáter, bary, nočný klub, reštaurácie. Chvíle oddychu si môžete vychutnať len na pár metrov vzdialenej, širokej pláži. Ultra all inclusive program vám zabezpečí nielen občerstvenie, ale i zábavu počas celého dňa. O to, aby sa vaše dni strávené v tomto hotelovom komplexe stali jedinečnými a nezabudnuteľnými, sa postará kvalifikovaný hotelový personál."
Vydali sme sa tak po prvý krát do Bulharska a očakávali príjemnú dovolenku. Úsmev na tvári nás však prešiel veľmi rýchlo a dobrú náladu vystriedalo zdesenie. Hotel, ktorý bol cestovnou kanceláriou prezentovaný ako luxusný 5* rezort mal oficiálne o hviezdičku menej a v skutočnosti bol na úrovni možno 3* hotelu. Neschopný personál sa bezcieľne pohyboval po hoteli, výťahy večne nefungovali, špinavé stoly v reštaurácii boli úplne bežné a ako perlička - pravidelne každé ráno a večer netečúca voda. Susedia vo vedľajšej izbe tak pravidelne riešili situáciu keď mali v sprche 3 namydlené deti a voda prestala na 2-3 hodiny tiecť.
Ešte väčšie prekvapenie bola strava, ktorá nás čakala v absolútne poddimenzovanej reštaurácii (ak sa to tak vôbec dá nazvať) na totálne špinavých stoloch. Nikdy by ma nenapadlo že v 5* hoteli nám budú servírovať stravu z mrazených polotovarov za ktorú by sa hanbila aj tá najhoršia závodná či školská jedáleň. Ale človek sa učí celý život a my sme sa tak naučili, že bulharským národným jedlom sú fritované zeleninové nugetky z mrazeného polotovaru. Tieto boli servírované viacmenej každý deň na raňajky, obed aj večeru. Ďalšou špecialitou bol Cordon bleu či kuracie nugetky - samozrejme tiež z mrazeného polotovaru z pomletého mäsa, ktoré chutili rovnako hnusne ako povedľa odstavené instantné polievky. Ryby či morské plody nahradili občas podávané rybacie prsty - dohneda vypražené zvonku aj z vnútra. Pokiaľ sme nemali chuť na polotovary, tak ako alternatívu nám šéfkuchár ponúkal pravidelne k obedu špekačky alebo iné podobné „balkánske špeciality", ktoré sa pravidelne každý deň opakovali. A ak sa náhodou niečo nezjedlo na večeru, tak nám to naservírovali ráno na raňajky. Ak ste náhodou dostali chuť na ovocie tak bola situácia ešte horšia - misa s 20 nektarinkami pre vyše 500 ľudí ubytovaných v hoteli naozaj nestačí. Nečudo že sklenená misa na sprepitné pre kuchárov bola deň čo deň prázdna - rovnako ako bruchá hostí, ktorí už nedokázali jesť to čo im bolo servírované. Namiesto kvalitnej stravy sme sa cítili ako na liečení u doktora Birkenmayera - za týždeň sa mi tak podarilo schudnúť celé 3 kilá. Nezachránil ma ani ultra inclusive minibar na izbe ktorý bol naplnený dvomi pollitrovými flašami minerálky a dvomi odporne chutiacimi kokoskami.
Separátnou kategóriou sú delegáti slovenskej CK, ktorí sú tam len na to, aby vám predali ďalšie nekvalitné a predražené služby vo forme rôznych fakultatívnych výletov. Pokiaľ ich konfrontujete so sťažnosťou, tak na klientov skôr útočia, ako by pomohli. Slečna s bulharským prízvukom tak najprv klientov nazvala nesolventnými, netečúcu vodu ospravedlnila tým, že veď ani ona sa nemôže sprchovať, no a keď sa ma spýtala, či som kuchár, keď si dovoľujem hodnotiť stravu, tak mi už začal poriadne stúpať tlak. Keď som sa dožadoval spísania protokolu, tak ma odkázala, aby som to riešil s recepciou, kde však nikto nevedel komunikovať normálne po anglicky ani nemecky.
Návrat na Slovensko sme tak túžobne očakávali, ako nikdy predtým, horšie na tom boli turisti ktorí si zakúpili zájazd na 12 či dokonca 14 dní - niektorí mali pri pomyslení na to, koľko dní tam ešte musia stráviť, slzy na krajíčku . Naša cesta ihneď po prílete tak smerovala do obľúbenej reštaurácie kde sme sa poriadne najedli. Paradoxne sme si tak v Bratislave za 2 hodiny užili viac rýb a morských plodov, ako za celý týždeň pri mori.
Cestovnej kancelárii Koala „ďakujem" za to, že ma aj s rodinou pripravili o týždeň cennej dovolenky, nehovoriac o peniazoch, ktoré sme minuli na dovolenku, ktorú sme de facto nemali. Zároveň im prajem príjemné posedenie s pracovníkmi SOI, kde posielam sťažnosť na ich čudné marketingové praktiky. Mňa, ako klienta, slovenské CK nadobro stratili a do budúcnosti budem využívať už len služby rakúskych CK, s ktorých službami som bol zatiaľ vždy spokojný. No a ostatným odporúčam, aby sa hotelu Royal Club Victoria vyhýbali, pokiaľ nechcú zažiť niečo podobné ako my.