Napriek tomu mám pocit, že na mňa tento sviatok brutálneútočí v celej svojej ružovej nechutnosti. Racionálna strana môjho ja mihovorí, aby som to nebral tak tragicky, veď sa môžem v pokoji odosobniťa úplne to ignorovať. Ale veľmi silno vnímam, že amerikanizácia našejkultúry je nezastaviteľná. Pomaly prichádzame o sviatok dušičiek, pretožeje tu Helloween, pomaly prichádzame o Ježiška, ktorý nosí darčeky, pretožesa nám dolu komínom tlačí Santa Claus s Coca colou, a to už nehovorímo celoeurópskom sviatku sv. Cyrila a Metoda – práve 14. februára. Prečo?Pretože je tu Valentín...
Predpokladám, že veľa z nás si romantiku predstavujeúplne inak, ako to, čo sa tu tlačí v podobe tohto ružového nevkusu.Pretláčanie tohto sviatku aj nás, ktorí sa mu vnútorne bránime, stavia trochudo pozície „ale aj ja predsa musím mojej milej niečo dať, veď by sa mohla cítiťzabudnutá a nepovšimnutá...“ Tak nakoniec aj my akosi podľahnemea podnikneme niečo „romantické“ – aj keď so silnou dávkou odporua akoby z povinnosti. Či chceme či nechceme – dievčenská duša jenevyspytateľná, a zabudnutie na frajerku na Valentína sa niekedy môžerovnať zabudnutiu na narodeniny. Tak sa snažíme spraviť to aspoň trochuoriginálne, akoby mimo mainstreamu. Koniec koncov, na všetko sa dá pozrieťpozitívne, a keď je niekto naozaj zaľúbený, tak privíta každú príležitosťako výzvu a vydupe aj z Valentína niečo pekné, milé, príjemnéa vkusné. Veď prečo nie – to, že sa máme radi, môžeme oslavovať prvéhomája, na „výmesačie“, na výročie, na Vianoce... bárskedy. A trápnehoValentína môžeme zobrať takisto ako jednu s ponúk ako si nájsť na sebačas. Len škoda, že všade sa vtedy v každom kine hrá nejaká „sladkásračka“, a všetky reštiky sú vyzdobené odpornými anjelikmi...
Je pre mňa veľmi ťažké sa niekedy odosobniť a zobraťto celé s nadhľadom. Možno je to tým, že nemám rád, keď ma niekto doniečoho núti. Radšej spravím prekvapenie pre moju milú sám od seba,v hocijakom inom čase, keď to nečaká, ako práve v tie dni, ktoré súna to „vyhradené“. Ale priznávam, že správna cesta nie je frflať na Valentína,ale akceptovať ho a pretvoriť si ten grc na svoj obraz, ktorý námvyhovuje.
Môj odpor k Valentínovi je spojený aj s odporomku kultúre, ktorú v sebe prináša. Naozaj nechcem byť zatrpknutým kritikom, ale sviatokValentína v sebe nesie okrem oslavy lásky ako najvyššej hodnoty (čo by bolo, samozrejme v poriadku, v takomto chápaní je ten sviatok naozaj krásny) aj niečo mimoriadne nechutné. Nesie v sebe právetú povrchnosť v prežívaní vzťahov, sústredení sa na to, abysom práve na Valentína zobral niekoho von, aby som si niekoho zbalil, nech je to ktokoľvek,a zažil s ním valentínsky románik, a silou-mocou sa snažím, len aby som nebol naValentína sám. Evidentné je to aj na školách, kde sa programovo sa posielajúValentínky za asistencie pani učiteliek. V poriadku, aj toto rozvíja detskú kreativitu. Píšu však deti pred Vianocami listy Ježiškovi,alebo sa to už považuje za príliš "ideologicky podfarbené" a "nekorektné"?
Nechcem opakovať ako ufrflaný dedko že je to celéo peniazoch a o obchodníkoch... je, ale čo už na tom. Ide miskôr o to, že valentínska kultúra je kultúra povrchnosti, pozlátkaa gýča. Je to pretláčanie hollywoodskeho pohľadu na vzťahy, ktorémuabsolútne chýbajú trvalejšie hodnoty. Ide o devalváciu slov – veď samiuznáte, že anglické „I love you“ je tak vyprázdnená fráza, že mi je až ľúto anglickyhovoriacich kamarátov že chudoba ich jazyka im neponúka iné vyjadrenie lásky. Myslímsi, že stále v našich končinách poznáme inú formu romantiky, ktorá je podstatnekrajšia a vzrušujúcejšia. Myslím si, že aj otrepané medovníkové srdcez kolotočov, kde je napísané krikľavým marcipánom „Z lásky“, máv sebe podstatne viac romantiky ako plyšové červené srdiečkav supermarketoch...
Otázkou ostáva pre mňa to, dokedy mi bude tento sviatokprekážať. Možno príde deň, kedy budeme celí radi, že môžeme oslavovať nejakéhokresťanského svätého a nikto nám za to nebude chcieť stínať hlavy. Možnobudeme celí hrdí, že oslavujeme práve Valentína a nie 21. apríl ako narodenieProroka či 3. november ako koniec Ramadánu. Nechcem to vidieť čierno, alenakoniec si možno naozaj uvedomíme, že nech sú tieto západné sviatky aké chcú,keď budeme stáť istý čas na jednej strane kultúrnej vojny, možno v nichnakoniec nájdeme aj nejaké pozitíva, ktoré sme doteraz nevideli...
Akokoľvek, verím, že sv. Valentín a sv. Cyrila Metod sa kvôli 14. februáru v nebi nepobijú. Veď by to bolo nefér,dvaja na jedného... V tom prípade by som musel stáť na strane Valentína.
