O povedomí a bezvedomí

Tuším Romain Rolland svojho času napísal, že ľutuje ľudí, ktorí nepoznajú radosť z čítania kníh. Ja by som k tej ľútosti pridal počudovanie. Koľkí ľudia vedia čítať a predsa nečítajú. Hádam len nápisy, nadpisy, článočky z bulváru či výplatné pásky. Mnohí majú rozum, ale stále a bez rozmyslu preberajú páčivé názory iných, majú dobrý sluch, no nerozumejú počutému – nenačúvajú – už len pozerajú, dennodenne sledujú často pochybné výtvory televíznych mágov.Áno, trochu zveličujem, ale v záujme veci. Všeobecný stav našej kultúry a kultúrnosti je totiž povážlivý, o tom som hlboko presvedčený. V každej kríze je však zárodok obrodenia. Chcem veriť: postupom času si bude stále viac ľudí uvedomovať, že čítanie beletrie je užitočné, že pozorné načúvanie je potrebné, že mediálne programy typu reality šou sú klamlivou, krátkodychou a v konečnom dôsledku bezcennou maškarádou…Zmena k lepšiemu si však vyžaduje úsilie. Začať treba, samozrejme, od seba, ale aj príslušné inštitúcie či skôr ľudia v nich by mali robiť viac a lepšie, pretože (či chceme alebo nie) bez štátnej podpory bude nekomerčná kultúra iba živoriť na okraji záujmu ľahostajnej väčšiny.