
Človek bez domova je ako ovca bez pastiera, ako ovca stratená v púšti. Alebo ako strom vytrhnutý zo svojej zeme, ako dom postavený na piesku. Domov je základ, východisko i útočisko: miesto dobrej nádeje.Človek bez nádeje nevydrží. Nádej rozhoduje! Mnohokrát býva jediným plamienkom, posledným svetlom v hlbokej tme, ktoré pomáha zorientovať sa v bludisku života.Nám kresťanom dáva nádej najmä Kristovo zmŕtvychvstanie. Po Veľkej noci prichádza veľký deň, čas milosti: kairos. Už nepodliehame neosobne plynúcemu času. Náš ľudský čas je ako nádoba, ktorú postupne napĺňame vlastným obsahom – svojimi myšlienkami, slovami, skutkami.