Zápisník (17. 5. 2009)

Poézia je pohľad na svet z inej strany, iným spôsobom, inými očami. Všeobecne je považovaná za prvý literárny prejav človečenstva. Podľa Dušana Slobodníka, autora diela Cesty k poézii, jej zrod súvisí s úsilím prvobytného človeka rozšíriť svoje poznanie sveta, pričom od začiatku prispievala a prispieva k rozvoju myslenia a je nielen odrazom, ale aj inšpirátorom života.Slovník slovenského jazyka vysvetľuje, že poézia je slovesná umelecká (veršovaná) tvorba využívajúca viazanú reč. Francúzsky básnik Claude Roy zas prirovnáva poéziu k bosonohej dievčine, ktorá hovorí pošepky, vyhýba sa svetlám a pozlátenému palácu, namiesto toho poskytuje pôžitok nepočetným vyvolencom a potešenie samotárom...Rôznych definícií a charakteristík poézie je mnoho, ona však všetky presahuje. Poézia ozvláštňuje a obohacuje náš život. Na jej krídlach môžeme kedykoľvek zaletieť do zvláštnej a krásnej krajiny imaginácie. Stojí za to hľadať ju, objavovať a prijímať. Lebo, ako sa píše v Knihe kníh, nielen chlebom je človek živý.