Dočítal som knihu rakúskeho mysliteľa Friedricha Romiga Práva národa (Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008, preklad Peter Kubica). Je to pozoruhodné dielo, ktoré môže posunúť naše myslenie.
Autor s filozofickou hĺbkou a v širokých súvislostiach uvažuje o právach národa i jednotlivca, o rodine, domove, štáte, ale tiež o náboženstve, politike a kultúre. Predstavuje sa ako skutočný konzervatívec, ktorý chce „ochraňovať večné v premenách času" a záleží mu na obnove práva a poriadku. Vychádza pritom zo svojho kresťanského presvedčenia a opiera sa o pápežské encykliky, ako aj o práce mnohých (nielen) kresťanských mysliteľov a idealistických filozofov (idealizmus - filozofický smer, ktorý hlása, že prvotné je niečo duchovné: Boh, duch, idea).
Romig vyjadruje presvedčenie, že všetky ideológie vychádzajúce z takzvaného osvietenstva (liberalizmus, socializmus, komunizmus, fašizmus, demokratizmus) sú v podstate namierené proti človeku, lebo odmietajú prirodzený mravný zákon. Píše (na strane 11): „Osvietenstvo a moderna, ktoré zničili život národov, sa nedajú prekonať inak ako náboženskou hĺbkou a idealistickou filozofiou."
Kniha je príkladom svojprávneho myslenia, myslenia vlastnou hlavou, ktoré sa nedá zošnurovať falošnými požiadavkami akejsi politickej korektnosti - hľadá pravdu, ktorá obstojí v skúškach času, pravdu, ktorá oslobodzuje.
