Náš ľudský čas je ako nádoba, ktorú postupne napĺňame vlastným obsahom – svojimi myšlienkami, slovami, skutkami. Napĺňame ju, ale nič z nej nemôžeme odobrať, lebo čas sa nedá oklamať ani vrátiť späť.Ľudský čas (kairos) má svoju kvalitu i kvantitu, formu i obsah; mení sa spolu s človekom: míňa sa a zároveň napĺňa... Naproti tomu všeobecný čas (chronos) plynie bez toho, že by sme naň mali dosah.Otázka času zaujímala mnohých významných mysliteľov. Napríklad svätý Augustín venuje tejto problematike pomerne veľký priestor vo svojich Vyznaniach (štvrté slovenské vydanie – Vydavateľské družstvo Lúč 1997). Vyjadruje názor, že čas pred stvorením nebol, čas je meradlom pohybu, resp. zmeny a smeruje k svojmu nebytiu, je teda ohraničený – na rozdiel od večnosti, v ktorej nič neplynie, ona je stále prítomná a nemerateľná.Čas je prchavý, ale nie bez účinku.
