Zápisník (2. 8. 2009)

Premýšľam o poézii: jej územie je členité a rozľahlé, hraničí s hudbou, mýtom, modlitbou, filozofiou… Odráža sa v nej rozum i cit, duchovnosť i telesnosť, uvoľnenosť i zmysel pre poriadok. Inak povedané, poézia je ako strom – má mnoho rozmanitých častí, od koreňov až po ratolesti, a všetky majú svoj osobitný význam pre rast, množstvo a kvalitu plodov.Na krídlach poézie môžeme kedykoľvek zaletieť do zvláštnej a zároveň krásnej krajiny imaginácie. Poézia nás uvoľňuje, oslobodzuje od obyčajnosti. Poézia je sloboda, nie však anarchia. Umelec by mal byť nositeľom vízie obohacujúcej svet. Dielo, ktoré vytvoril, je jeho erbom, jeho vizitkou.Ako som napísal v jednej svojej básni: Bez básne sa svet nerozpadne, no bez poézie bude na dne.A preto – ani deň bez poézie!