Niekomu sa môže zdať hore uvedené tvrdenie neprimerané, zvlášť na pozadí v súčasnosti prevládajúcich sekularizačných tendencií. Faktom však zostáva, že Európa - presnejšie povedané, jej kultúrny a spoločenský charakter - stojí na kresťanských základoch. Do dnešnej podoby sa začala formovať po rozpade Rímskej ríše, vytvárala sa na jej troskách spolu so šíriacim sa kresťanstvom. Pravdaže, nezanedbateľné boli pritom aj iné vplyvy, najmä vplyv antiky. Ale kresťanstvo ovplyvňovalo rodiacu sa európsku (západnú) civilizáciu najvýraznejšie, a to od včasného stredoveku cez novovek až po súčasnosť.
Pritom by nás nemalo mýliť to, že už asi dve storočia sa do popredia tlačia rôzne smery a prúdy takzvaného osvietenstva (ateizmus, sekularizmus, socializmus, liberalizmus atď.). Nie náhodou tieto učenia vznikli a rozmohli sa na území Európy - živí ich totiž odpor voči kresťanstvu, sú jeho negáciou. A treba tiež povedať, že práve kresťanská Európa dala jednotlivcovi takú mieru slobody, aká nebola v žiadnej inej časti sveta, a to umožnilo rozmach opozície. V iných kultúrach boli v priebehu uplynulých stáročí takéto tendencie zväčša už v zárodku potlačené, resp. nemohli vôbec vzniknúť, lebo na to nemali podmienky.
Európska civilizácia v našom ponímaní žije a môže žiť iba v spojení s kresťanstvom. Bez koreňov zahynie. Samozrejme, neznamenalo by to zánik Európy ako takej, bol by to však svetadiel ovládaný inou kultúrou, zrejme diametrálne odlišnou od tej, ktorá je tu doma už dvetisíc rokov.
