Ukazuje sa, že otázka náboženstva je v každej dobe dôležitá. Hoci by si to mnohí želali, náboženský život sa nedá úplne zatlačiť do súkromnej sféry, napokon, nepodarilo sa ani komunistom v štátoch, kde niekoľko desaťročí vládli.
Európska únia nemá v tejto oblasti žiadnu rozumnú koncepciu (ak nechcem hovoriť o zámernej deštrukcii duchovných základov našej západnej civilizácie, ale ani tá nie je rozumná). Oficiálne sa zbavila väzieb s kresťanstvom, zriekla sa svojich koreňov a teraz nevie, čo so sebou. Bez idey a ideálov, bez pevnej ideovej základne sa totiž žiť nedá, nanajvýš živoriť či dožívať.
Budem konkrétnejší - jednotlivé inštitucionálne (vládne, parlamentné, súdne) rozhodnutia vo veci používania náboženských symbolov sú v rámci Únie bezzásadové, chaotické a protirečivé (a zväčša protikresťanské), čo v konečnom dôsledku nahráva extrémistickým silám a narúša samotné základy západnej civilizácie...
Poznámka na záver: Európa v kultúrnom zmysle, tak ako sa formovala od stredoveku cez novovek až po súčasnosť, bude alebo kresťanská, alebo nebude vôbec!