Žiaľ, v búrlivej diskusii takmer zanikli ojedinelé triezve hlasy a rozumné názory. Navyše, mám pocit, že viacerí diskutéri si môj príspevok neprečítali pozorne. Teší ma aspoň pomerne slušný ráz diskusie... Ako vidno, takéto (dejinné, filozofické, existenciálne) otázky si zasluhujú väčšiu pozornosť. Zvlášť vnímanie histórie je totiž u mnohých ľudí zarážajúco povrchné a deformované.
Nie je správne dívať sa na minulosť výlučne optikou prítomnosti, prípadne s pocitom nadradenosti. Pravdaže, vlastného pohľadu sa nezbavíme, ale predsa je žiaduce pri hodnotení minulosti čo najviac sa odosobniť a posudzovať jednotlivé historické postavy a udalosti v kontexte doby, s prihliadnutím na isté nadčasové meradlá a hodnoty. Ani pocit nadradenosti nie je oprávnený, nie sme o nič lepší ani múdrejší než ľudia žijúci pred nami, máme voči nim len jednu výhodu - vieme, ako sa minulé deje skončili a aké boli ich dôsledky. Ale to by nás malo viesť skôr k pokore a k hľadaniu poučenia.
Internetové diskusie všeobecne v plnej nahote ukazujú biedu súčasného myslenia, čo je ešte zvýraznené tým, že väčšina aktérov tu vystupuje anonymne. Pôvod tejto biedy spočíva v charaktere dnes prevládajúcej filozofie, ktorá sa odklonila od zdravého kriticizmu, riadeného pravidlom bezrozpornosti, a teraz sa utápa v protirečeniach. Relativizmus vedie k negativizmu - a naopak. A tak zo všetkých protirečení vytŕča napokon iba hodnotový relativizmus ako cesta, ktorá nikam nevedie.