Filozofovať znamená kriticky uvažovať o princípoch bytia, poznania, života - skúmať, preverovať, analyzovať a získané poznatky následne syntetizovať do vyššej jednoty. Filozofia by mala byť (v istom zmysle) našou vrcholnou činnosťou smerujúcou k vytváraniu osobného celistvého svetonázoru. Pravá filozofia, ako naša existenčná záležitosť, sa musí prežívať; nejde ani tak o vedomosť, ale najmä o múdrosť.
Filozofia je láska k múdrosti (jej pomenovanie sa skladá z dvoch gréckych slov: filein - milovať a sofia - múdrosť). A múdrosť spočíva v poznávaní a realizovaní zmyslu života. Pravý filozof je milovníkom múdrosti a poctivým hľadačom i zástancom pravdy. Vo filozofii sa tak spájajú najvyššie hodnoty ľudského života: láska a poznanie.
Niektorí ľudia považujú filozofiu za niečo zbytočné, nedôležité, odtrhnuté od reálneho života. Opak je však pravdou. Filozofia má veľký vplyv (aj keď nepriamy) na spoločenské dianie. Spracováva myšlienky, formuluje koncepcie a formuje predstavy o živote. Filozofiu možno oprávnene považovať za ústrednú vedu, ktorá syntetizuje naše poznanie. V nej by sa mali stretať prírodné a spoločenské vedy s teológiou, lebo k úplnému ľudskému poznaniu môžeme dôjsť iba spojením a spoluprácou prirodzeného (rozumového) a nadprirodzeného (zjaveného, teologického) poznania.
