Doteraz som zaregistroval v médiách päť recenzných ohlasov. Štyri recenzie boli vcelku priaznivé a jedna, naopak, jednoznačne odmietavá. Všetky odborné hodnotenia a pripomienky si vážim a som vďačný ich autorom za čas i záujem, ktorý venovali mojej tvorbe.
Z každej zo spomínaných recenzií uvádzam krátky úryvok, ktorý podľa mojej mienky vystihuje vyznenie celej kritiky, a to chronologicky, tak ako boli postupne publikované:
„Ján Maršálek rád vo svojej poézii filozofuje. Hľadá prieniky nepoznaného s poznaným, aby ľahšie odokryl tmu, ktorá nám zastiera v živote oči." (Stanislav Háber: Utopiť sa v hlbine; Slovenské národné noviny č. 4/2009)
„Zbierka Privolávanie rána... je naplnená veršami, ktoré chcú vyjadriť básnikovu lásku k poézii, keďže cez ňu spieva nielen Stvoriteľovi, ale aj nám všetkým." (Ján Gallik: Privolávanie rána; Kultúra č. 6/2009)
„Spisovateľ Ján Maršálek sa poeticky nedávno pripomenul po siedmich rokoch básnickou zbierkou Privolávanie rána. Samotný básnik tvrdí, že jeho slová „smädné sú po hudbe", ale to je na prvý pocit, autorov pocit, ktorý si možno ani neuvedomuje, že jeho slová hľadajú oveľa viac ako uhasenie všedného smädu. Tu ide o smäd po pravde, láske, Slove." (Peter Kubica: Odovzdanie sa veršami; publikované na stránke peterkubica.blogspot.com , 29. 3. 2009)
„Autor vo svojej zbierke okato, bezducho a náhodilo recykluje obchytané témy, metafory a formálne postupy, mudruje a nábožensky moralizuje." (Derek Rebro: Tých pár kvapiek vodu nestvorí; Knižná revue č. 14-15/2009)
„Poézia Jána Maršálka vyžaruje zvnútornenú vieru, to naše národné dedičstvo po cyrilometodskej misii, ktoré nás držalo a viedlo dejinami. Prežaruje všetky tri cykly: Z ústrania, Ľudia, Živé svetlo." (Eva Fordinálová: Múdre panny už svietia...; Slovenské pohľady č. 12/2009)
