Až do konca

V spomínanej relácii sa o údajne najstaršom remesle hovorilo tak, akoby šlo o niečo normálne, vyžadujúce si pochopenie či aspoň tolerovanie, akoby ani nezáležalo na tom, akým spôsobom sa človek živí, akoby všetko bolo len otázkou osobného (prípadne väčšinového) názoru a vkusu.Ľudia z okraja spoločnosti, všelijako vyšinutí, ba i ľudia páchajúci trestnú činnosť dostávajú už celkom bežne mediálny priestor a možnosť šíriť svoje choré a škodlivé názory. Navodzuje sa dojem, že je to oprávnené (demokratické!), len my sme málo tolerantní.Predkladanie negatívnych vzorov však devastuje naše spoločenské a kultúrne prostredie – stačí vari spomenúť odborníkmi dokázaný škodlivý vplyv takto ladených televíznych programov na deti. Stierajú sa rozdiely medzi dobrým a zlým, vysokým a nízkym. Všeobecne prijímané vzorce správania sú deformované diktátom falošnej tolerancie a slobody bez zodpovednosti. Nečudo, že napríklad aj niektorí veľkopodvodníci, sektárski fanatici alebo trestanci sú autormi úspešných bestsellerov. A obalamutené masy sa tešia z prívalu čoraz zaujímavejších tém… Kam nás to dovedie?