Otázka prechyľovania sa teda znova dostala na pretras. Zdá sa, že niektorým spomínaná prípona veľmi prekáža. Snažia sa preto vo verejnosti vyvolať dojem, že je to zbytočnosť, príťaž, bremeno či dokonca prejav diskriminácie (!). Akoby slovenské ženy nemali inú starosť a úlohu, len sa zbaviť rozlišovacej prípony na konci mena. Pripadá mi to detinské a navyše nedemokratické. „Možnosť voľby“ by spôsobila rozdelenie žien na dve kategórie – na ženy, ktoré príponu –ová nechcú (emancipovanejšie?), a na tie ostatné (zaostalejšie?).Prechyľovanie ženských priezvísk vyplýva z charakteru slovenčiny. Jeho uplatňovanie je úplne prirodzené, zato jeho nepoužívanie či ignorovanie znásilňuje náš jazyk a ústi do tragikomických vyjadrení. Čo poviete napríklad na takúto vetu: Monika Kováč sa stretla s Jankou Bezdeda a rozprávali sa o pani Novák. Pripadá vám jasná a výstižná? Páči sa vám? Mne veru nie. Ale naši svetoobčania a pokrokári majú zrejme inakší názor.
Čo ťaží slovenské ženy?
Rezort vnútra sa pre silný tlak obcí rozhodol stiahnuť návrh zákona o matrikách. Ako som sa dozvedel z tlače, minister Kaliňák prišiel v tej súvislosti s jednou dobrou a s jednou zlou správou: dobrá znie, že matriky sa zatiaľ rušiť nebudú, a tou údajne zlou je fakt, že prípona –ová v ženských priezviskách naďalej zostáva povinná.