Je ľahké kritizovať?

Pravda, ak sa chceme k veci zodpovedne vyjadriť, treba si najprv ujasniť pojmy. V Slovníku cudzích slov (SPN, Bratislava 1990) sa kritika vykladá ako z gréčtiny pochádzajúci výraz s významom „odborné posudzovanie, posudok, hodnotenie“. To je pôvodný a pravý význam tohto slova. Takto ho berie aj filozofia a ďalšie vedné odbory. Napríklad literárna kritika nie je (nemala by byť) iba výpočtom nedostatkov, ale aj kladov, teda vyváženým a pokiaľ možno objektívnym zhodnotením nejakého diela. A to platí všeobecne, vo všetkých oblastiach ľudského pôsobenia.Krátky slovník slovenského jazyka (Veda, Bratislava 1997) už zachytáva významový posun, ktorý zrejme vyvolala každodenná realita. Slovo kritika je tu v prvom význame vyložené ako „kritizovanie, posudzovanie, hodnotenie“. Škoda, že sa z nášho jazyka vytráca slovo kritikaster (v slovníkoch označené za zastarané), čo znamená „zlomyseľný, zlý, prepiaty kritik“. Neraz by sa ho žiadalo použiť!Správna kritika predpokladá zodpovednosť, ako aj primeranú znalosť problematiky, najmä ak chce byť vážna a prísna. Správna kritika neuráža, je kompetentná a konštruktívna. Ale často namiesto kritiky či posúdenia počujeme odsúdenie. Nazývajme preto veci pravým menom: kritiku kritikou, neodbornosť neodbornosťou a osočovanie osočovaním! Tak ako dielo poukazuje na svojho tvorcu, tak aj spôsob vyjadrovania sa poukazuje na pôvodcu – vtáka poznáš po perí a človeka po reči.