Láska

Boh je láska – čistá, absolútna láska. Pôsobí nepretržite od stvorenia sveta, aj keď si to často ani neuvedomujeme. Znecitliveli sme totiž, spyšneli, podľahli klamom a sebaklamom. Ona pôsobí, rozdáva sa a dáva nám tak možnosť podieľať sa na nej.Ľudská láska je len vzdialeným odbleskom lásky večnej, je nedokonalá, predsa však veľmi potrebná. Je prejavom našej slobody, obrazom nášho vnútra. Ako taká nás formuje alebo deformuje, dvíha k nebesiam alebo tlačí do marasu. Jej vplyvy bývajú rôzne, tak ako sú rozličné jej podoby. Vieme milovať živočíšne i platonicky, trvácne i podenkovo, vášnivo i rozvážne… Lásku vo svojej nezrelosti posudzujeme a vysvetľujeme všelijako, sme dokonca schopní týmto slovom označiť jej opak. Slovo láska patrí k najfrekventovanejším, ale to, čo vyjadruje, je nám niekedy vzdialené.Zo spojenia muža a ženy v manželstve vyrastá vari najplodnejšia vetva ľudskej lásky. Muž a žena patria k sebe. Ľúbosť (niekedy sladká, inokedy s príchuťou blenu) je a zostane veľkou témou básnikov. Vznikla by vôbec bez ľúbosti poézia? Žili by sme?Ale, pravdaže, človek môže svoju potrebu i povinnosť milovať uplatniť nielen v manželstve. Každodenná služba blížnym, uskutočňovaná rôznymi spôsobmi (napríklad v rehoľných spoločenstvách), je svetlou stránkou života, ktorá upevňuje dôstojnosť dávajúceho i prijímajúceho.Nádhernú charakteristiku opravdivej lásky podal svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.“ (13, 4-8).K tomu, myslím, netreba nič dodávať.