Senzácie, pikantérie, klebety, domnienky a dohady, polopravdy, lepkavé obálky a zavádzajúce titulky, množstvo reklamy a nezriedka vedomá manipulácia; proklamovaná nezávislosť v skutočnosti obmedzovaná a deformovaná záujmami majiteľov… To je obraz väčšiny súčasných masovokomunikačných prostriedkov. Áno, trochu zveličujem, ale iba trochu. Lebo, som o tom presvedčený, situácia v tejto oblasti je povážlivá.Máme desiatky, možno stovky tlačených periodík, desiatky rozhlasových a televíznych staníc. Ale naozaj si máme z čoho vyberať? Aké percento z tejto ponuky neuráža dôstojnosť človeka? Pritom majú médiá stále väčšiu moc, stále väčší vplyv na zmýšľanie ľudí. Stali sa sociálnym priestorom, v ktorom človek žije, je v ňom priam ponorený. Má však tiež možnosť, najmä prostredníctvom internetu, podieľať sa na tomto procese. Moderné technológie to podporujú. Určite o tom vie svoje údajne už 50 miliónov blogerov.Čítanosť, resp. sledovanosť sa stala modlou, ktorej je podriadené všetko, od výberu tém a ich spracovanie až po personálnu politiku. Akoby boli píplmetre meračmi kvality. Nad touto modlou popularity či úspechu však stojí ešte jedna, a zrejme vplyvnejšia, oddávna nás pokúšajúca v podobe zlatého teľaťa.Zdá sa, že vo sfére kultúry a umenia začína platiť nepriama úmera: čím chabejší produkt, tým väčší ohlas u publika, alebo naopak: čím menej záujemcov, tým väčšia hodnota diela. Ale to už poukazuje na niečo iné a závažnejšie – na úroveň našej kultúry a kultúrnosti.
Masmédiá v područí modiel
Stále viac slov a obrazov – a stále menej hodnoverných informácií. Stále viac napodobnenín a úškrnov – a stále menej prirodzenosti a dobrej zábavy.