Hneď na úvod sa žiada povedať, že v tomto prípade nejde o politický prejav či kázeň, ale o filozoficky a teologicky ladenú odbornú rozpravu. Pápež najprv širokými ťahmi načrtáva okolnosti a východiská, všíma si historické pozadie toho, o čom uvažuje – a v tejto súvislosti cituje aj výrok byzantského cisára Manuela II. Paleologosa; výrok, ktorý (vytrhnutý z kontextu) vyvolal toľko nevôle.O čo teda ide? Hlavnou témou prednášky je otázka vzťahu medzi vierou a rozumom. Pápež hovorí o charaktere kresťanského učenia, konštatuje, že biblická viera je vnútorne, organicky spätá so zrelým gréckym (helenistickým) myslením. Medzi vierou v Boha vychádzajúcou z Biblie a tým, čo je v najlepšom zmysle slova grécke, je hlboká zhoda. V podstate sa to týka prepojenia viery s rozumom.Pápež ďalej vyjadruje presvedčenie, že tento súlad medzi biblickým posolstvom a antickou filozofiou nie je náhodný, poukazuje na racionálnosť kresťanského svetonázoru. Kresťanská viera sa vždy pevne pridŕžala toho, že sme stvorení na Boží obraz: náš rozum je odrazom (aj keď nedokonalým) Božieho tvorivého ducha, je tu určitá analógia. Boh je Logos – slovo a rozum zároveň. V zmysle kresťanského chápania teda nekonať rozumne a v duchu lásky odporuje podstate Boha. Naproti tomu, predstavy moslimov sú odlišné, vedú až k obrazu Boha-samovládcu, ktorého nič nespája s pravdou ani dobrom v našom ľudskom ponímaní, jeho vôľa sa neviaže na žiadnu z našich kategórií. Podľa moslimov je Boh natoľko vzdialený nášmu chápaniu, že môže od nás žiadať, zjednodušene povedané, čokoľvek.Svätý otec spomenul tiež minulé i súčasné snahy odhelenizovať kresťanstvo. Považuje ich za škodlivé, protiviace sa samotnej podstate a prirodzenosti kresťanskej viery. Vidí v nich ďalší pokus oddeliť vieru a rozum a vytlačiť náboženstvo na okraj spoločnosti. Ako sa vyjadril, rozum bez viery, ako aj viera bez rozumu obmedzujú človeka. A v závere svojej úvahy zdôraznil: „To, že pozývame svojich partnerov do dialógu kultúr, spočíva v tomto veľkolepom logose, v tejto šírke rozumu. Neprestajne ju objavovať stále nanovo je veľkou úlohou univerzity.“Poznámka: Pri písaní článku som vychádzal z prekladu predmetnej prednášky, ktorý bol publikovaný v časopise Týždeň č. 39/2006, s. 27-29.
Pápežove slová: hľadanie pravdy
Prednáška Benedikta XVI., ktorá odznela 12. septembra 2006 na univerzite v Regensburgu, vyvolala nemálo neprimeraných reakcií. Vysvetliť si to možno hádam len neinformovanosťou alebo zlomyseľnosťou. Obsahové vyznenie prednášky bolo väčšinou masmédií skreslené. Považujem preto za užitočné vrátiť sa k nej, pričom sa pokúsim vystihnúť hlavnú myšlienku pápežových slov.