Smerovať k pravde

Žijeme v dobe mnohých ponúk. Sme priam zavalení všelijakými informáciami, názormi, výzvami. Princípy voľného trhu sa už uplatňujú nielen v ekonomike, ale aj v kultúrnej a duchovnej sfére. Pripomína to jarmočnú atmosféru, akýsi trh márnosti. Proroci a misionári rôznych učení a izmov nás presviedčajú a vábia do svojich osídiel. V spleti a záľahe zmätených pojmov a rozličných mienok len ťažko nachádzame zrniečka pravdy. A mnohí už ani neveria, že nejaká jasná, absolútna pravda existuje… Na dôvažok, dnes už nie sme natoľko formovaní či usmerňovaní tradíciou, zaužívaným poriadkom a autoritami, ako tomu bolo kedysi. Možnosť výberu vyplývajúca z kultúrneho pluralizmu však nie je len potešením, ale aj záťažou, ktorá súvisí so zodpovednosťou.Čo z toho vyplýva? Je dôležité nežiť s požičanou hlavou, treba mať svoju vieru a víziu, svoje uvedomelé a uvedomované presvedčenie. Človek, ak nechce byť zmietaný nerozhodnosťou, ak nechce byť akoby trstinou trepotajúcou sa vo vetre, musí pristúpiť k voľbe životného smeru, musí si určiť cestu, ktorej naozaj verí, ktorú považuje za správnu. Viera posilňuje a pravda oslobodzuje!Až keď sa otvoríme pravde, keď sa uvážene rozhodneme podľa svedomia, začneme rásť. A o to ide: naplno využiť svoj čas a rozvinúť sa až k hraniciam svojich možností. Myslím, že pritom nemusíme ísť niekam do cudziny, veď plnohodnotné duchovné bohatstvo možno nájsť v kresťanskom dedičstve našich predkov.