Som vesmírny človek

Tento trochu bizarný a rozprávkovo tajomný úvod som zvolil na ilustráciu toho, v čo veria niektorí ľudia. Konkrétne tu načrtávam predstavy takzvaných vesmírnych ľudí, ktorých hnutie možno zaradiť do prúdu pseudonáboženských sektárskych zoskupení, stále silnejúcich po boku typicky náboženských siekt.Zostáva mi rozum stáť pri predstave, ako človek dnešnej doby, jeden z nás, najprv odvrhne kresťanstvo ako nevedecké a zaostalé, a vzápätí vbehne do náručia či skôr zovretia nejakej sekty. Ako je to možné? Veď ich „učenia“ často hraničia s primitivizmom a choromyseľnosťou, ich fantazmagórie sú nielen smiešne, ale aj trápne a v konečnom dôsledku nebezpečné.Aby som však všetko uviedol na pravú mieru: v nadpise nezavádzam. V istom zmysle sa naozaj považujem za vesmírneho človeka, žijem predsa na planéte Zem, a tá je súčasťou vesmíru, ktorý je síce konečný v priestore i čase, no dosť veľký a pestrý na to, aby sa každý z nás mohol rozvinúť až k hraniciam svojich schopností – bez toho, žeby unikal z reality.