Takéto nazeranie na svet je prejavom bezzásadového pluralizmu a falošnej tolerancie. Sme svedkami paradoxnej situácie: na jednej strane sa stále množia poznatky o jednotlivostiach (zvlášť v prírodných vedách), na druhej strane chýba ich začlenenie do celku či systému. Zdá sa, že čím viac vieme o hmotnom svete, tým ťažšie nachádzame vnútornú rovnováhu. Človek sa pod ťarchou poznatkov a dočasných úspechov uzavrel pred základnou otázkou o zmysle svojej existencie.Ruský mysliteľ V. S. Solovjov pripomína nutnosť rozlišovania medzi pravdou a mienkou: „Pravda je jedna a tá istá, kým ľudské mienky sú mnohoraké a protirečivé.“ Preto je tak dôležité otvoriť sa pravde.Ak sú všetky postoje rovnocenné, ako možno dospieť k nejakej norme? Hlasovaním? Alebo nedajbože lobovaním? Ak neuznáme to, čo nás presahuje, ak poprieme všeobecne uznávané a celé veky potvrdzované mravné normy, skĺzneme do chaosu.
6. jan 2006 o 16:16
Páči sa: 0x
Prečítané: 898x
Zápisky z cesty: o nutnosti rozlišovať
Žijeme v ovzduší skeptickej nedôvery voči pravde a možnostiam jej poznávania. Podliehame mylnej predstave, že všetky postoje a názory sú rovnocenné a svojím spôsobom správne, a to i vtedy, keď si protirečia.
Ján Maršálek
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
