Budem písať o ceste životom – o živote, ktorý je cestou. Budem písať na pokračovanie, postupne skladajúc časti do celku, a keď sa dočkám odozvy, monológ sa môže zmeniť na dialóg, na vzájomný rozhovor ľudí dobrej vôle, ktorí úprimne hľadajú pravý zmysel a cieľ života.Základným existenciálnym otázkam sa mnohí vyhýbajú. Neuvedomujú si alebo nechcú si uvedomiť, že majú nejaký svetonázor. Žijú podľa zvyklostí, akoby s požičanou hlavou, kráčajú po dávno vychodených chodníkoch a na krížnych cestách zostávajú bezradne stáť, až kým ich niekto niekam nepostrčí.Nikto nie je dokonalý. Každý z nás občas prepadne bezradnosti, pochybnostiam, slabosti. Ako si poradiť? Ako dosiahnuť hranice svojich možností? Ako sa dostať zo zajatia obrazov a tieňov k pravde? Dopredu, úprimne poviem: jednoznačnú odpoveď nepoznám. Ale hľadanie je hádam dôležitejšie ako nachádzanie. A usilovanie sa o nemožné je často predpokladom dosiahnutia možného.
Zápisky z cesty: o zmysle života
Cesta, o ktorej chcem písať, sa nemeria na kilometre, hoci je spätá s časopriestorom tohto sveta, jej mierami sú v prvom rade duchovné hodnoty.