Zem ľudí

Naozaj všelikde a všelijako žijú ľudia. Niektorí nás zaujmú viac, iní menej… Obdivujem tých, ktorí dokázali opustiť rodisko alebo aj vlasť a presadiť sa inde, preukázali veľké schopnosti a stali sa úspešnými v cudzom prostredí. Ale viac si vážim tých, ktorí zostali verní domovine – nie aby zakrpateli, zatrpkli, ale aby na svojom mieste rástli a ľudsky dozrievali, aby pomáhali zveľaďovať svoje okolie. Tí, čo zostávajú, to majú v živote ťažšie. Ak totiž nechcú meniť miesto, musia meniť svet. Ak sa nechcú prispôsobovať, musia pretvárať.Nielen v centrách, ale azda ešte skôr na odľahlých miestach možno stretnúť pevné a pekné charaktery, múdre hlavy, samorasty, ktorým je cudzia meštiacka mentalita. Ani slávny filozof Immanuel Kant, pokiaľ viem, neprekročil za celý život hranice svojho rodného kraja. Svojím umom však obsiahol omnoho viac. Veru, cesta za životnou múdrosťou sa nemeria na kilometre.Som presvedčený o tom, že na každom mieste má jedinec možnosť voľby a osobného rastu. Vnútorná sloboda a hodnota človeka nezávisia od spoločenských pomerov ani od majetku či postavenia (to pravdaže neznamená, že sa netreba v tomto smere usilovať o zmenu k lepšiemu). Verím v konečnú spravodlivosť – kto viac dostal, viac bude musieť odovzdať. Každý dostane možnosť povedať Bohu áno alebo nie.