reklama

Príbehy z Budatína - Príbeh č. 5 - Posledné roky grófa na hrade

Fiktívne príbehy o skutočných historických a literárnych postavách inšpirované Budatínskym hradom a jeho okolím.

Príbehy z Budatína - Príbeh č. 5 - Posledné roky grófa na hrade
Budatínsky hrad
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rok 1944 sa niesol v znamení pokračujúcej druhej svetovej vojny. Jej prítomnosť vnímali aj na Budatínskom hrade. Možno aj nepokojné časy vniesli do vzťahu grófa Gejzu Čákiho a jeho manželky Alžbety roztržky a nepochopenie. Gejza tak začal hľadať šťastie inde. Jeho blízkou priateľkou sa stala Huberta Majláthová, grófka z gbelianskeho kaštieľa. Často navštevovala Budatín a spolu s grófom viedli dlhé a dôverné rozhovory. Raz ich pri podobnej debate ,,pristihla“ kuchárka Marienka. Keď vošla do jedálne a uvidela ich, nahlas zakašľala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Gejza Čáki a Huberta Majláthová
Gejza Čáki a Huberta Majláthová (zdroj: RAZCA (riadni amatéri z cooltúrnej akropoly))

,,A, Marienka, to si ty? Ako dlho tu už stojíš?“ Gejza sa prudko otočil a vstal zo stoličky.

,,Čo keď nás tvoja kuchárka prezradí?“ Huberta sa preľaknuto postavila. ,,Čo keď o nás povie tvojej žene?“

,,Ale Huberta, neboj sa,“ gróf sa ju snažil upokojiť. ,,Marienka nič nepovie. Je lojálna, však,“ otočil sa na hradnú kuchárku.

,,Samozrejme, pán gróf,“ prisvedčila Marienka.

,,No vidíš,“ pohladil priateľku po ramene a opäť sa obrátil s otázkou na kuchárku, ,,inak keď sme už spomínali moju manželku, nevidela si ju?“

,,Veruže videla. Je vo veži a zo vzduchovky strieľa z okna po deťoch, ktoré vám oberajú jabĺčka,“ odvetila Marienka a začala chystať na stôl drobné občerstvenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hubertu táto odpoveď veľmi pobavila: ,,Čože?“

,,Už zase? Že ju to stále baví,“ pokrútil Gejza hlavou.

,,A to robí pravidelne?“ prekvapene sa spýtala gbelianska grófka.

,,Dosť často,“ povzdychol si gróf a presunul sa k oknu, ,,vždy, keď vidí, že nám deti tu z okolia ponad plot oberajú z našich jabloní, vezme vzduchovku, beží do veže a strieľa.“

Huberta sa z chuti zasmiala. ,,Ach Gejza, vy dvaja ste riadne rozdielni. Alžbeta je prísna a nič nedá len tak z ruky. A ty pokojne zo svojho rozdávaš,“ podišla ku grófovi, ,,naposledy, ak sa nemýlim, si daroval drevo na stavbu chudobinca v Kysuckom Novom Meste. Predtým si Radoľčanom predal za veľmi výhodnú cenu miestny les a pôdu. Obyvateľom Oškerdy si zase venoval 200 kubíkov dreva na opravu príbytkov po tom, ako v obci vypukol veľký požiar.“ Zadívala sa cez okno na park: ,,To ani môj manžel, nech mu je zem ľahká, nebol v našom gbelianskom chotári taký štedrý.“ Otočila sa späť na Gejzu a láskyplne sa mu zahľadela do očí: ,,Si ty len dobráčisko.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Ale Huberta, nepreháňaj,“ gróf sa od toľkej chvály trochu začervenal. ,,Veď sa predsa musím postarať o ľudí, ktorí žijú, pracujú a zveľaďujú moje pozemky a majetky.“

,,Nebuď taký skromný,“ pohladila ho po ramene. ,,Veď predsa podporuješ Slovákov ako takých a nie iba tých, ktorí žijú na tvojom panstve. Počula som, že si zakladajúcim členom Matice slovenskej, ktorej si prispel 2000 korunami. Pred rokom si sa zase spolupodieľal na založení Slovenskej národnej knižnice.“

,,To je pravda,“ prisvedčil gróf.

Do jedálne zrazu vošla grófka Alžbeta, manželka Gejzu Čákiho, a niesla v ruke svoju vzduchovku. ,,Aa, koho to nevidím. Grófka Majláthová z Gbelian nás opäť,“ zdôraznila, ,,poctila svojou návštevou.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Dobrý deň, Alžbeta,“ Huberta sa srdečne privítala s Gejzovou manželkou.

,,A čomu vďačíme za vašu dnešnú prítomnosť?“ spýtala sa grófka Čákiová s okato predstieraným záujmom.

Gejza Čáki, Alžbeta Čákiová a Huberta Majláthová
Gejza Čáki, Alžbeta Čákiová a Huberta Majláthová (zdroj: RAZCA (riadni amatéri z cooltúrnej akropoly))

,,Veď viete, Alžbeta, že v týchto vojnových časoch veľa šľachtických rodín opustilo svoje panstvá, a tak ste vy dvaja s Gejzom moji najbližší susedia. Rada vás chodím navštevovať, aby som sa mohla s niekým na úrovni porozprávať.“

,,Hlavne s mojím manželom, však,“ rypla si do nej.

,,Alžbeta, drahá,“ Gejza sa rýchlo snažil odviesť pozornosť na inú tému, ,,vari si bola znova na poľovačke?“

,,Áno. Veď tí malí šarvanci sa nezastavia pred ničím. Onedlho nebudú kmásať jablká len spoza plota, ale ho prelezú a všetko nám zo stromov oberú,“ odvetila nazlostene.

,,Ale veď tie deti si chcú len trochu prilepšiť a osladiť si život. Prečo ich nenecháš?“

,,No to určite,“ v Alžbete to od zlosti doslova vrelo, ,,teraz im dovolíme obrať si pár jabĺčok a čoskoro nám začnú brať aj náš nábytok či šperky.“

,,Ale Alžbeta, to určite nie,“ Gejza sa ju snažil upokojiť.

,,Si ty riadne naivný,“ pokrútila manželka hlavou, ,,uvidíš, jedného dňa sa ti to vypomstí.“

,,Tomu neverím,“ povedal gróf rozhodne, ,,a ja predsa ľuďom pomáham rád. Keď mám dostatok prostriedkov, prečo by som sa nerozdelil s tými, ktorým bolo menej dopriate.“

,,Len aby sme kvôli tvojej dobročinnosti a veľkodušnosti nezostali na mizine.“

,,Ale Alžbeta, nestrašte. Počula som, že gróf je dobrý hospodár,“ zapojila sa do rozhovoru Huberta.

,,Áno, je. Ale rozdáva z nášho majetku čoraz častejšie. Začula som chýry, že minule, keď bol v meste a stretol tam deti, rozdával im cukríky a takéto sladkosti,“ zobrala si malý koláčik z občerstvenia, ktoré práve dochystala Marienka, posadila sa za veľký drevený stôl a naznačila kuchárke, aby jej naliala vína.

,,Ale veď je to milé,“ usmiala sa Huberta a posadila sa oproti Alžbete. ,,A keď je už reč o deťoch, ako sa má vaša Natálka v tom ďalekom Francúzsku?“

Táto otázka grófku Čákiovú trochu upokojila: ,,Má sa tam výborne. S manželom sú veľmi šťastní a spokojní.“

,,Určite vám veľmi chýba,“ dodala Huberta.

,,To áno,“ povedal Gejza a posadil sa vedľa svojej manželky. ,,Rád by som ju mal stále po svojom boku.“

,,Ale odísť za ňou nechceš,“ Alžbeta rozhorčene buchla pohárom o stôl.

,,A vari môžem opustiť svoje majetky a tento krásny hrad? Kto by sa o ne postaral a ďalej ich zveľaďoval?“ už aj gróf zvýšil hlas. ,,A navyše veľmi by sa mi cnelo za týmto krajom.“

,,Veď je vojna, tak čo chceš zveľaďovať?“ v Alžbete opäť vzkypel hnev. ,,Ja za Natálkou do Francúzka odídem. S tebou alebo bez teba,“ dodala rozhodne.

,,A v tom Francúzsku vari vojna nie je?“ spýtal sa gróf uštipačne.

,,Nevadí. Aj tak odídem. Už ma to tu nebaví,“ rázne sa postavila, ,,a idem sa hneď pobaliť.“ Nazlostene sa dala na odchod.

Gejza Čáki, Alžbeta Čákiová a Huberta Majláthová
Gejza Čáki, Alžbeta Čákiová a Huberta Majláthová (zdroj: RAZCA (riadni amatéri z cooltúrnej akropoly))

,,Ale Alžbeta!“ kričala za ňou Huberta. ,,Veď vojna sa už čoskoro skončí,“ snažila sa ju slovami zastaviť, ale grófka Čákiová buchla dverami a už jej nebolo. Huberta sa zmätene obrátila na Gejzu: ,,Všetci hovoria, že sa blíži Červená armáda. Určite si o tom počul aj ty, nie?“

Gróf sa postavil, obišiel stôl, prisadol si k priateľke a chytil ju za ruku: ,,Počul, počul. Len sa bojím, čo bude potom.“

,,Akože potom?“ Huberta sa na neho nechápavo pozrela.

,,Moji priatelia mi už dlhšiu dobu v listoch opisujú, čo robia vojaci Červenej armády so šľachticmi a ich majetkami. Ako ich rabujú a všetko berú.“

,,A prečo?“

,,Pretože považujú nás šľachticov za vykorisťovateľov jednoduchého obyvateľstva,“ povzdychol si ustarostene.

,,Ale tak ty sa báť nemusíš,“ Huberte sa viditeľne uľavilo. ,,Veď ty si jakživ nikomu nič zlé neurobil. Práve naopak. Dával si ľuďom prácu a za ňu poctivú plácu. A veľakrát si aj zadarmo rozdával a pomáhal, kde sa len dalo.“

,,Ale na to oni nehľadia,“ gróf sa postavil, prešiel k oknu a zadíval sa do diaľky. ,,Aj ty by si radšej mala odísť. A to čím skôr.“

,,Ale...“ šokovaná Huberta vstala, prešla ku Gejzovi a položila si hlavu na jeho rameno. ,,Chcem zostať s tebou,“ dodala šeptom.

,,Naozaj treba odísť,“ povedal gróf, otočil sa čelom k svojej priateľke, zadíval sa jej do očí a dodal: ,,Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“

Huberta sa k nemu pritúlila a on ju láskyplne objal. V tichom objatí ostali niekoľko chvíľ. Už im vôbec neprekážala prítomnosť kuchárky Marienky. Napokon sa Huberta vymanila z objatia a so sklonenou hlavou povedala: ,,Tak teda dobre. Odídem za rodinou do Maďarska.“ Zdvihla zrak a spýtala sa: ,,Aj ty odídeš s Alžbetou do Francúzska?“

Gejza sa na chvíľu zamyslel a odvetil: ,,Radšej ostanem tu. Mám tento kraj veľmi rád.“

,,Toto je asi naše posledné stretnutie,“ Huberte sa od žiaľu zlomil hlas.

,,Zrejme áno,“ dodal smutne Gejza.

Huberta ho ešte raz silno objala: ,,Zbohom.“

,,Zbohom, drahá,“ gróf jej vtisol na pery posledný bozk a Huberta s plačom v očiach odišla z jedálne.

Gejza sa hodnú chvíľu díval na otvorené dvere jedálne a potom sa posadil na svoju stoličku. Kuchárka mu podala pohár vína. ,,Vidíš, Marienka, zostal som tu celkom sám,“ prihovoril sa jej.

,,Pán gróf, a to je naozaj také zlé? To, čo vám píšu v listoch?“ spýtala sa ostýchavo.

,,Áno, Marienka, veľmi zlé,“ povzdychol si. Kuchárku odpoveď celkom vydesila. Všimol si to aj samotný gróf, a preto dodal:  ,,Ale ty sa ničoho báť nemusíš. Tebe vojaci neublížia. Veď ty si u mňa iba slúžila.“

Gejza Čáki a kuchárka Marienka
Gejza Čáki a kuchárka Marienka (zdroj: RAZCA (riadni amatéri z cooltúrnej akropoly))

Marienke odľahlo. ,,Pán gróf, veď my vojakom povieme, že ste dobrý a že ste nám i ostatným na svojom panstve veľakrát pomohli,“ povedala po chvíli uvažovania.

,,Ale Marienka, to, čo bude so mnou a mojimi majetkami po vojne, nezávisí až tak od vojakov, ale od nových pánov.“

,,Od nových majiteľov Budatínskeho panstva?“ prekvapene sa spýtala.

Gejzu táto otázka pobavila. ,,Nie, nie,“ zasmial sa a dodal, ,,od tých, čo budú vládnuť v tejto krajine.“

,,Aha,“ kuchárka opäť silno zauvažovala, ,,ale veď my aj vrchnosť presvedčíme o vašej dobrote.“

,,Cením si, Marienka, že mi chceš pomôcť,“ povedal Gejza stávajúc zo stoličky. ,,Ale nemyslím si, že noví páni dajú na tvoje slová,“ chytil ju za plece.

,,Akože by nedali,“ povedala kuchárka rozhorčene, ,,veď ja, Mária Miklošová, som slušná, poctivá a pracovitá Slovenka, ktorá je známa tým, že vždy hovorí čistú pravdu.“

,,To je síce pravda,“ prisvedčil gróf, ,,ale oni si aj tak urobia po svojom.“

,,Ale, pán gróf, nebojte sa. My si vás nedáme.“ Zrazu Marienke napadol výborný nápad: ,,A keby bolo najhoršie, môžete sa presťahovať k nám, do nášho malého domčeka na opačnej strane železnice. Určite s tým bude súhlasiť aj môj muž. Veď si vás tiež obľúbil, keď tu pracoval ako záhradník.“

,,To naozaj? Naozaj by ste ma u seba prichýlili?“ spýtal sa s nádejou v hlase.

,,Samozrejme. A veľmi radi,“ uistila ho. ,,Aspoň by sme vám oplatili vašu ochotu. Máme v dome jednu malú izbičku, kde by ste sa mohli hneď nasťahovať.“

,,Ďakujem.“

 

Na konci druhej svetovej vojny bol Budatínsky hrad vyrabovaný a následne boli všetky majetky grófa Čákiho znárodnené. Gejza žil niekoľko rokov v dome svojej bývalej kuchárky Márie Miklošovej neďaleko hradu a v roku 1961 odišiel za svojou dcérou Natáliou do Francúzska, kde strávil zvyšok života.

Katarína Maršalová

Katarína Maršalová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Pracujem ako lektorka na Budatínskom hrade. V rámci zážitkových prehliadok vytváram originálne texty a scénky, ktoré následne s kolegami hráme pre návštevníkov nášho múzea. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu