Či už zvyky vodičov, zápchy, stavba samotných ciest alebo miestami aj ich priam ikonické motorky.
Ak ste čítali môj prvý článok o tom, ako som sa stala výmennou študentkou v centre Thajska, možno si pamätáte na moje spomínanie na orientačné meetingy. Na tých nám veľmi často bývalí výmenní študenti v USA rozprávali o priam neexistujúcich chodníkoch a o tom, ako sa 90 % času museli spoliehať na svoje host rodiny pri cestovaní. No, to som neočakávala, že zažijem aj tu, 10 000 kilometrov od Spojených štátov.
Asi nie je prekvapivé, že bangkockej dopravy nie sú ani samotní Thajčania veľmi fanúšikmi — predsa len, je to veľkomesto s miliónmi obyvateľov, a to, že jediné zlé odbočenie vám zaistí 30-minútový kľučkovací výjazd po okolí, je ku koncu dňa celkom samozrejmosť.
No, na rozdiel od Bangkoku, ak si zájdete do vedľajšieho mestečka, ako je napríklad Nakhon Pathom či samotný Ban Pong, uvidíte čisté cesty, vďaka ktorým sa dokážete dostať na ich koniec v rámci pár minút. No pri pešej chôdzi sa budete cítiť skôr ako protagonista nového dielu Assassin's Creed. Vyhýbanie sa pouličným psom a kľučkovanie medzi rôznymi predajcami môže premeniť vašu prechádzku na spontánnu tanečnú rutinu.
Kvôli veľkým horúčavám väčšinu roka mnoho Thajčanov volí skôr motorky namiesto pešej chôdze. Cesty sú preto vystavané pre ich rýchlu dopravu, takže napríklad moja cesta do školy, oproti 5-minútovej ceste autom, by chôdzou trvala 45 minút. Taktiež tu nikto nepozná koncept prechodu pre chodcov, a buď treba ísť na „thajský štýl“ (vyslovene „the Thai way or the highway“) - prejsť keď medzi motorkami sa zrazu objaví mala medzera, alebo, ak má človek veľké šťastie, tak sa sem-tam nájde aj menší vyvýšený prechod v podobe akéhosi mostu, ktoré Thajčania radi využívajú aj na výstavu obrazov kráľovskej rodiny.
Vďaka rozsiahlemu používaniu motoriek môžu v Thajsku už legálne vodičský preukaz na motorku obdržať aj 15-ročné deti, čo sa odráža aj na tom, že je typické pre thajské školy mať veľké parkoviská v ich areáli špecificky pre študentov. Moja škola má jedno v zadnej časti, no študenti môžu parkovať aj na chodníku pred bránou (ako tie naše bratislavské kolobežky :)). Na 3-tisícovú školu to aj tak podľa všetkého nestačí, takže podľa mojich informácií riaditeľka už vybavuje iný pozemok v blízkosti budov školy, kde plánujú vybudovať ďalšie veľké parkovisko.
No a už oficiálne môžem potvrdiť, že aj tie všetky šialené fotky rodín na motorke, čo môžete na internete nájsť, sú veľmi reálne. Nie časté, no už sa mi podarilo párkrát zazrieť 5-člennú rodinu na jednej :)
Napriek všetkým výzvam a zvláštnostiam dopravy v Thajsku som si na tento chaos už celkom zvykla. Na jednej strane ma občas prekvapí, ako sa tu dá zvládnuť doprava s takou uvoľnenosťou, na druhej strane to učí človeka trpezlivosti a schopnosti rýchlo sa prispôsobiť. A hoci je jasné, že šoférovanie motorky v mojom prípade nehrozí, každá cesta je tu trochu dobrodružstvom.
