Už to bude zhruba mesiac od kedy som prejdením letiskovej kontroly uzavrela krátku, no veľmi výraznú kapitolu môjho života. Od augusta 2024 som strávila skoro rok v srdci jednej z najväčších dovolenkových destinácií – Thajsku. Bývala som v thajskej rodine, chodila do thajskej školy, pohybovala sa v malomestskej thajskej komunite a všeobecne žila miestny život, maximálne tak, ako len cudzinec môže asi zažiť.
Tak ako moc opakovaná veta to je, tento rok bol pre mňa naozaj húsenkovou dráhou so svojimi výškami, no aj nízkymi bodmi, o ktorých by som vám tu rada s čo najmenším filtrom porozprávala. Túto šialenú cestu na koniec sveta mi umožnil Rotary program Rotary Youth Exchange, o ktorom ak sa chcete viac dozvedieť, mrknite na môj prípravný návod, ešte s pred môjho odchodu.
Prvé Dojmy
Aj napriek tomu, že som v čase môjho príletu nespala cez 30 hodín, vďaka adrenalínu som nebola prekvapivo vôbec unavená. Mimo typických vecí ako že musím prejsť pasovou a visa kontrolou a nájsť si kufre, som vlastne veľa očakávaní všeobecne nemala. Jedine asi pochopiteľne, že ma budú čakať host rodičia s host súrodencami, členovia rotary host klubu a budeme všetci radi, že sa konečne stretneme.
Keď som ale po pól hodinovom zmätkovaní konečne našla východ a zazrela host otca, zistila som, že ma čakal spolu s host mamou a budúcimi ďalšími dvoma host mamami, ktoré sú zároveň členkami klubu. Už vtedy som chápala, že mojou úlohou ako výmenného študenta bolo sa učiť miestny jazyk, no určite ma aj tak prekvapilo, že jediný, ktorý rozprával zo skupinky po anglicky, bol vlastne môj v celku tichý host otec.
Po hodine čakania na mojich meškajúcich host súrodencov som sa s nimi mohla vyobjímať a privítať, no aj napriek tomu tak ako prišli, museli aj rýchlo odísť a my sme sa teda pobrali domov. Cesta autom bola tichá 4 hodinová jazda spojená malou obedovou pauzou (s mojim chýbajúcim apetítom), keďže obaja moji host rodičia po ceste pracovali.
Škola
Ešte v týždeň môjho príchodu sme sa s host sestrou a mamou zastavili v lokálnom obchode so školskými uniformami a urobili menší „výlet“ aj do mojej novej školy, kde som si v školskom bufete zakúpila tašku a športovú uniformu.
Do školy som nastúpila už ďalší týždeň, 15. augusta, a moje štúdium zahájila predslovom pred 3000 žiakmi po rannom zhromaždení. Na nádvorí som sa uvítala so skupinkou troch dievčat, ktoré ma mali aspoň prvými pár mesiacmi previesť, a zamierili sme na prvú hodinu. Tou, bola pre mňa čínština, na ktorej som sa aj dozvedela, že som v triede 41. žiakom.
Už hneď prvý deň som s prekvapením a zmätkom zároveň okukovala mnoho pre mňa zvláštnych vecí, ako napríklad, že sa v budovách školy chodí iba v ponožkách, s tým, že si topánky študenti pred vchodom do budovy dajú dole, a až po vyšlapaní niekoľkých poschodí položia na zem pred triedou, chodby sú robené v štýle balkónov alebo, že v každej triede majú učitelia mikrofóny. Taktiež, že školské obedy sú naozaj chutné a robené v malých mobilných street-foodových stánkoch, kde si študenti môžu vybrať jedlo z 10 zdrojov a nakoniec to zavŕšiť zmrzlinou či iným malým občerstvením z bufetu.
Školy typicky fungujú od 8:00 ráno, kedy deň začne ranným zhromaždením s thajskou hymnou a končia až o 16:00. Vyučovanie funguje bez prestávok okrem hodinovej obedovej – 4 vyučovacie hodiny doobeda, a 3 poobede. Keďže medzi hodinami nie je pauza, je rešpektované na hodiny meškať zhruba 5 minút, keďže sa na každý predmet študenti presúvajú do inej triedy, väčšinou aj do inej budovy.
Testov sa počas roka píše málo, kladie sa dôraz na projekty, keďže každý semester je ukončený testovým týždňom, počas ktorého študenti píšu testy každý deň počas každej hodiny a výsledok tvorí 50% ich konečnej známky.
Každý študent je povinný sa zapojiť do určitej klubovej aktivity, na ktorú je aj v rozvrhu vyhradená hodina, zvyčajne posledná vyučovacia v piatok. Kluby majú často rôzne stánky či predstavenia na školských festivaloch, ktorých býva počas roka naozaj veľa, a je bežné, že sa využívajú aj na prehliadky školy pre študentov z iných škôl, ktorí majú záujem prestúpiť/nastúpiť ďalší rok. Ja som na mojej škole, Rattanaratbumrung, mala so školskými festivalmi naozaj šialené zážitky – raz k nám prišli Missky thajských súťaží krásy, či dokonca iný festival aj jeden z kráľových synov, Vacharaesorn Vivacharawongse. Od americkej kamarátky, ktorá navštevovala školu v Bangkoku som taktiež započula, že na ich školu prišiel herec z populárneho kórejského seriálu All of Us Are Dead, a hrali spolu stoličky... áno, celkom dôvtipné koncepty a šialené zážitky :)
Taktiež ma veľmi pozitívne prekvapilo, ako akceptujúca a podporujúca je škola čo sa týka LGBTQ+ študentov. Aj napriek striktnosti dresscode-u, škola nikdy študentov nediskriminovala a naopak organizovala mnoho podujatí a súťaží ktorých sa mohli zúčastniť, ako napríklad kostýmovú súťaž, počas ktorých sa ako porota do drag kostýmov prezliekli aj učitelia.
Kamarátov nie je to vôbec problém si nájsť, no tráviť s nimi čas je. Po škole sa deti málokedy stretávajú a v mojom meste neboli žiadni iní výmenní študenti. Občas najmä vďaka kamarátskym vzťahom mojej host mamy s inou host mamou v susednom meste u nás strávila víkend výmenná študentka z Talianska. Celkovo nízka znalosť angličtiny bola dosť zásadnou prekážkou v komunikácii kdekoľvek. Našťastie som si našla časom pár priateľov medzi spolužiakmi a žiakmi z iných tried v mojom ročníku, s ktorými som si do teraz veľmi blízka a sme stále v kontakte. Aj vďaka pár hodinám online thajčiny, trpezlivosti host otca som sa na konci pobytu dokázala dorozumieť aspoň v bežných situáciách, čo bol skvelý pocit.
Host Rodiny
Bývanie v hostiteľských rodinách je občas pomerne náročné, no zároveň obohacujúce, keďže som predtým nikdy dlhodobo s nikým cudzím nebývala. Vzťah s mojou prvou hostiteľskou rodinou bol od začiatku výzvou pre obe strany.
Obrovské kultúrne rozdiely, rôzne očakávania a ciele, úplne iný postoj k spôsobu ako vyjadrovať nesúhlas či iný názor. Kým u nás si obvykle veci vydiskutujeme hneď a priamo, v Thajsku je to presne naopak a negatívne veci sa komunikujú sprostredkovane a s odstupom. To môže byť najmä pre nového člena rodiny dosť stresujúce, čo sa vlastne stalo aj mne v prvej rodine. V druhej to bolo už úplne iné, veľa vecí už som vedela alebo predpokladala a najmä som sa snažila byť opatrná vo všetkom čo som robila.
Inak členovia rotary sú v Thajsku obvykle veľmi dobre situované rodiny, a veľmi často už v dôchodkovom veku, čo je úplne inak na Slovensku. Moji prví rodičia boli skôr výnimka - obaja tvrdo pracovali - vstávali sme o 5.30 a prichádzali domov okolo 19.30 a potom ešte pokracovali v práci. V druhej rodine naopak obaja rodičia už do práce nechodili a vedeli sme spolu tráviť oveľa viac času čo bolo super. A keďže som bola už ich 7. dieťa z rotary exchange, boli pripravení na to, že niektoré veci ako európanka mám zažité inak a nerobili tragédiu, keď sa mi podarilo brejknúť nejaké pre mňa tajné pravidlo.
Tiež by sa mal ktokoľvek kto sa rozhodne ísť na výmenu do Thajska pripraviť, že aj fungovanie miestnych rotary štuktúr je iné a ovplyvnené výrazne kultúrou, kde sa deti nesmú sťažovať a rodičia sú absulútne rešpektovaní. Proste ako dieťa tu ste vždy v nevýhode ak potrebujete dospelákov o niečom presvedčiť.
S odstupom času si myslím, že v prvej rodine neboli pripravení na to, že budú doma hosťovať výmenného študenta z inej kultúry, s ktorým nemajú možnosť plynule sa dorozumieť.
Pôvodne som mala počas roka vymeniť tri hostiteľské rodiny, no tretia ma kvôli zdravotným dôvodom host mamy napokon odmietla, a tak sa moja druhá rodina stala zároveň poslednou. Presťahovala som sa k nim začiatkom novembra po cca. vcelku náročných 3 mesiacoch v prvej rodine.
Boli to rodičia na dôchodku, no veľmi aktívni a veselí. Majú štyri dospelé dcéry, z ktorých tri žili v zahraničí. Najstaršia dcéra bývala s rodičmi a v ich dome viedla popoludňajšiu anglickú škôlku pre deti do 10 rokov. Všetky sestry – z ktorých som neskôr ešte jednu osobne spoznala – ovládali angličtinu výborne, a komunikácia bola od začiatku o mnoho jednoduchšia. Host mama bola veľmi starostlivá, aj po anglicky sa rozprávať veľmi snažila a host otec bol mojím trénerom thajčiny :)
Samozrejme, objavili sa aj bežné drobné nedorozumenia, no vždy sa nám ich podarilo vyriešiť s rešpektom a snahou o porozumenie. Mala som pocit, že sa o mňa naozaj starajú a že im úprimne záleží na tom, aby som si z môjho pobytu odniesla čo najviac. Brávali ma na výlety, zoznamovali so svojou širšou rodinou a vďaka nim som sa mohla zúčastniť aj tradičnej thajskej svadby. Práve vďaka nim a ich prístupu a atmosfére sa môj pobyt a všetko okolo, otočilo k lepšiemu – a môj vzťah k jazyku aj krajine sa začal opäť prirodzene budovať.
Táto rodina mi veľmi prirástla k srdcu. Odísť z Thajska bez sĺz, keď prišiel čas návratu domov, bolo takmer nemožné. Dodnes sme v kontakte a moja host mama – ktorú dnes už volám jednoducho „thajská mama“ – mi s nadšením ponúka pomoc, ak by som sa v budúcnosti rozhodla študovať na thajskej univerzite. Ich podpora a prijatie boli jedným z najkrajších darov, ktoré som si z tohto roka mohla odniesť.
Ľudia a kultúra
Kultúra Thajska je naozaj špeciálna, niečo, čo inde naozaj nenájdete. No spolu s monumentálnymi chrámami, umením, históriou a mestami, thajské pravidlá správania sú miestami mimoriadne prísne – rešpekt k starším je dôležitý, ale v praxi som často cítila, že túto "úctu" využívajú ako nástroj nadvlády. Medzi obyčajným rešpektom a ponižovaním je tenká čiara, z ktorej s mnohí Thajčania, aspoň v okolí mojom a iných výmenných študenotv, robili švihadlo. Nie raz sa dostane študent zo zharaničia do situácie, kde sa necíti komfortne no v Thajsku je to úplne bežná vec pre decká v jeho veku. Tak ako vždy - všetko je o ľuďoch. S niektorými to ide ľahšie, s niektorými ťažšie, vždy je to ale o schopnosti hľadat kompromisy.
Najlepšie zážitky
Asi nikoho v tejto časti neprekvapí spomienka cestovania – Bangkok, Ayutthaya, Phuket, Hua Hin, Chiang Mai a viac! Definitívne som počas roka mojími vlastnými očami mala šancu uvidieť jedny z najkrajších miest sveta.
Najviac sa mi ale určite páčilo v Chiang Mai – a to nielen pre jeho krásnu prírodu a pokojnejšiu atmosféru oproti rušnému Bangkoku, ale hlavne preto, že sme tam mali šancu okúsiť jednu z najpestrejších častí thajskej kultúry, a to samotnú oslavu thajského nového roku – Songkran. Nepochybne najväčšia vodná bitka na svete ktorá sa nezastaví ani na hodinu počas celých 3 dní. Máčať sa celé hodiny vo vode uprostred severného Thajska s kamarátmi z rôznych kútov sveta síce nebolo na mojom "bingu", no... som neskutočne rada, že sa to tam ocitlo.
Ako milovníkovi thajskej hudby ale vrchol listu zážitkov jednoznačne zaberajú dva hudobné festivali – Zeadom a Gotchapop. Zeadom fest som mala šancu zažiť ešte v októbri, spomínane s host sestrou a jej priateľmi v Hua Hin, na ktorom som mala šancu vidieť naživo na pláži niekoľko z najpopulárnejších thajských umelcov ako ATLAS, PiXXiE, Tilly Birds či Nont-a Thannont-a. Na Gotchapop som sa rozhodla ísť po zlomení môjho srdca po tom, čo sa mi nepodarilo kúpiť lístky na kórejskú skupinu BOYNEXTDOOR. Po dohode s host rodinou sa mi začiatkom marca podarilo vyhrať „lístkovú vojnu“ a tak som posledný májový víkend s host mamou zamierila do Bangkoku aby som na živo videla cez 55 thajských popových hviezd ako členov LYKN, PROXIE, DICE či dokonca BUS!
Návrat Domov
Návrat domov bol… chaotický, mierne povedané. Za ten rok som nazbierala toľko vecí, suvenírov, oblečenia a spomienok v hmotnej podobe, že som si musela spraviť poriadnu selekciu a veľa z toho podarovať. Ani to však nestačilo – nakoniec sme museli dokupovať ďalší kufor, lebo sa to jednoducho nedalo inak zbaliť.
Po prílete domov som mala zvláštny pocit. Akoby som vlastne nikdy neodišla – všetko bolo rovnaké, známe, až strašidelne bežné. A pritom som mala za sebou úplne iný život na druhej strane sveta. Bola som inde, s inými ľuďmi, iným jazykom, inými pravidlami… a teraz som späť, akoby sa nič nestalo. Doteraz sa cítim trochu otupene – ako keby som ešte nestihla spracovať všetko, čo sa stalo. Snažím sa dať opäť dokopy, naladiť sa na starý-nový rytmus, aby som bola do septembra zas v obraze.
A čo je možno prekvapivé – uvedomila som si, že na Slovensku to vôbec nie je také zlé, ako som si kedysi myslela. Neberte ma zle, thajsko milujem. Stalo sa prakticky súčasťou mňa a plánujem sa tam čo najskôr vrátiť. Mám odtiaľ úžasných priateľov, skvelé zážitky a druhú rodinu. No, táto kultúrna výmena ma jednoducho donútila sa viac zamyslieť aj nad našimi ľuďmi, pravidlami správania, prírodou a samotnou kultúrou. Je to... naše. Neviem to presne pomenovať, no tak ako jedna polovica mojej hlavy momentálne pletie thajčinu do každej vety, tá druhá nevie prestať spievať horehronie :)
Zmena
Urobila by som dnes niečo inak? Pravdepodobne áno – veľa vecí. Ale dnes viem, že ak som si z toho všetkého odniesla ponaučenie, nemá zmysel sa v tom neustále prehrabávať. Mnohé chyby vidím až s odstupom času, no mám pokoj v duši, že v danom momente som konala najlepšie, ako som vedela. Dnes už viem, že správanie iných nie je moja zodpovednosť. To jediné, čo môžem ovplyvniť, je moje vlastné úsilie – vedieť sa ospravedlniť, úprimne počúvať a otvorene komunikovať. Ak ľudia okolo mňa nie sú schopní udržať základnú ľudskosť a byť na rovnakej vlne, nie je to niečo, kvôli čomu by som mala strácať spánok.
Som zároveň nesmierne vďačná za to, že som sa naučila robiť väčšinu vecí sama. Pred výmenou som to nemala rada – nie preto, že by mi to prišlo trápne, ale jednoducho som v tom nevidela zmysel. Ísť si sadnúť do kaviarne bez spoločnosti? Ísť na prechádzku len tak, sama? Nechápala som prečo. Dnes už viem, že aj chvíle o samote môžu byť krásne, dôležité a dokonca zábavné.
Odporúčania pre Budúcich Výmenných Študentov
Ak by som mala dať budúcim výmenným študentom nejaké rady, tak určite tú najpraktickejšiu – zabaľte si menej vecí, než si myslíte, že budete potrebovať. Naozaj. Veci pribúdajú rýchlejšie, ako čakáte, a zbytočne si tým na konci spôsobíte logistický aj emocionálny stres.
Po mentálnej stránke: snažte sa, buďte aktívni, ale nečakajte, že všetko pôjde hladko. Ak spravíte chybu, ospravedlňte sa. Hľadajte riešenia namiesto paniky – v zahraničí ste na ten rok tak trochu sami, ako teenageri v dospeláckom svete, a to je samo o sebe dosť. Nie každý okolo vás to pochopí, a to je v poriadku. Ak ľudia okolo vás nie sú ochotní prijať, že ste len človek ktorý sa životu iba učí, nie je to vaša zodpovednosť. Robte, čo môžete, úprimne a svedomito – a aj keď sa to niekomu nebude páčiť, nemáte sa za čo hanbiť.
Pamätajte aj na to, že nie všetko musí vyjsť. Nie každý moment bude "najlepší v živote" a to je úplne normálne. Nerobte si na výmenu veľké očakávania, ktoré vás budú zväzovať – to platí nielen pre vaše okolie, ale aj pre vás samých. Žite čo najviac v prítomnosti, aj keď to nie je vždy ľahké, a nebičujte sa za to, že ste si neodškrtli nejaký pomyselný zoznam zážitkov. To najdôležitejšie z výmeny si často uvedomíte až dávno po nej.
Záver
Thajsko pôvodne nebola moja prvá voľba medzi krajinami, do ktorých som chcela ísť na výmenu – no spätne si myslím, že to nakoniec bola tá najlepšia možná. Môžem si klásť milión „čo keby“ otázok, no realita je taká, že po stránke správania ľudí a problémov, ktorým som čelila, by ma pravdepodobne stretla aj v iných ázijských krajinách. Z praktickej strany, takto som ich aspoň mala za parádne „študentské ceny“ haha...
Thajská škola je niečo, na čo nikdy nezabudnem a čo by som priala zažiť každému – už len preto, že je to úplne iný svet, v ktorom sa dá naučiť to, čo doma nikdy nezažijeme.
Hoci bol celý rok obrovskou výzvou, počas ktorej som neraz zvažovala, že to celé vzdám a odídem domov, dnes viem, že to malo zmysel. Nebol to sľubovaný „rok môjho života“, no určite jeden z tých nezabudnuteľných, kvôli ktorému som stále presvedčená, že výmenné pobyty sú absolútne úžasná vec. Naučia vás viac o sebe než o krajine, do ktorej idete – a možno práve preto to celé stojí za to.
