Stáva sa to aj vám? Rodičia vám rozprávajú príbehy a vy si žijete vlastným svetom? Autorka knihy Prsteň mojej starej mamy rozpráva, ako sa to rozhodla zmeniť:
" Otec sa na nás zahľadel a s nostalgiou v očiach začal rozprávať o kozákoch, čo dorazili do Dlhej pred príchodom ruského frontu... Bola som čerstvý tínedžer a, samozrejme, ma to pramálo zaujímalo. Veď som to počula už aj stokrát a sedieť pri otcovi a počúvať „rozprávky“ spred polstoročia sa mi teda ani náhodou nechcelo...
Potom prišli iné, pre mňa vtedy dôležitejšie starosti a možno by som už aj rada počúvala, ale v behu udalostí akosi nikdy nebolo kedy...
Až... otec ochorel... a už sa mu rozprávať nedalo.
Čoskoro zomrel.
A s ním odišli aj spomienky na detstvo a na mladosť. Na detstvo celkom iné, ako sme mali my... A mne bolo odrazu strašne ľúto, že sú s ním pochované, že už ich nikto nikdy neprerozpráva, že tieto ťažké, ale v mnohom aj krásne a takmer lyrické spomienky zostanú naveky v krajine nevedomia...
A vtedy, práve vtedy pri jeho hrobe, som si povedala, že to nedopustím. Že jeho vnúčatám, ktoré tak veľmi miloval, jeho stopy v piesku života zviditeľním cez spomienky, ktoré ešte nezhasli – cez spomienky mojej mamy. Ona si pamätá tie otcove, aj tie svoje. Staroba si vie posvietiť na mladosť lepšie, než mladosť sama.
A tak som vzala do rúk pero, zápisník a začala som moju pre vec oduševnenú maminu trápiť otázkami a ona mi na ne trpezlivo odpovedala. Pomaličky sa začínal predo mnou otvárať neuveriteľný príbeh detstva a mladosti dvoch detí a neskôr zaľúbencov – Martušky a Vincenta.
Preháňali sa okolo mňa vozy a koče, žblnkotal mi živý potok plný rýb, rakov, na ktorom sa perila všakovaká hydina, špliechali sa v ňom rozšantené deti. Polia rozvoniavali skoseným obilím, lúky kvitnúcimi kvetmi. No hvízdali pri mne aj guľky z paľby kozákov, presúvali sa dedinou vojská, najprv nemecké, potom ruské, prekračovala som spiacich vojakov, ktorých bol odrazu plný dom... A odrazu bolo z kedysi pre mňa nudných spomienok neuveriteľné dobrodružstvo, ktoré ja, ani moje deti nikdy nezažijeme.
Niekedy je to veľká škoda a niekedy zasa našťastie... Knihu som dopísala a zhostil sa ma neuveriteľný pokoj.
Splatila som dlh svojím rodičom." (napísala Gabriela Spustová Izakovičová)
Kniha je dostupná v online knihkupectve www.kumran.sk. Alebo elektronnicky na rajknih.sk
Možno ňou potešíte svojich blízkych, ktorí zažili podobné príbehy z obdobia po 2.svetovej vojne - Nechajte ich zaspomínať.
Pridajte sa k nám na FB: Vianoce s dávnymi príbehmi (http://bit.ly/prstenmamy)
