Ležalav posteli a dívala sa pred seba, na strop, ktorým sa mihotali svetláz ulice. Nemohla zaspať napriek tomu, že z práce prišla vyšťavená akopomaranč s nohami ubolenými ako starenka. Otočila sa nabok a zbadala tvármuža ležiaceho vedľa nej. Spal pokojne, so šťastným výrazom tváre. Hrudník samu rytmicky dvíhal. Pozorovala jeho drobné vrásky pod očami. To mal určite z úsmevu,pri ktorom žmúri oči, pomyslela si a v mysli sa jej hneď vytvorilobraz jeho úsmevu. Jemne prešla jeho vlasmi a vedela aj v tej tme, žesú farby havrana. Túžila ešte raz pobozkať jeho pery, ale nechcela ho budiť.
Opäť pozorovalajeho hruď, jeho pravidelné dýchanie ju upokojovalo, uspávalo. Chcela opäťpocítiť objatie jeho ramien. Vzala do dlane jeho dlaň, jemne a potichu,potrebovala vedieť, že tam nie je sama. Druhou rukou mu pohladkala bruško.Milovala jeho nedostatky, ktoré ho robili dokonalým. Pozrela na neho ešte raz,ale nevidela ho. Rozplynul sa ako ranná hmla, aby mohla konečne zaspať.
