Nechcem by ť staromódna a začínať vetu: čo si predstavíte keď sa povie rodina? Ale nech sa snažím akokoľvek, nenapadne ma momentálne nič iné, takže vám poviem hneď, čo si pod pojmom rodina predstavujem ja.Keď sa povie rodina, stále sa pozastavím, a spomeniem si na všetkých, ktorí sú momentálne teraz odo mňa vyše 500 kilometrov ďaleko, v našom bytíku. V prvom rade ma napadne mama..myslím, že je zbytočné odôvodňovať prečo. Je proste úžasná. Možno väčšina z nás má úžasné mamy, možno niektorí si tú svoju vykresľujú v najlepšom svetle, aj keď v skutočnosti je to trošku iné, niektorí ju majú už len v spomienkach. Napriek tomu, milujeme ju. Lebo je naša. Potom sa mi vybaví v mysli otec..Mám tajne odloženú fotku, kde mal nejakých 23, ešte v plnej kráse,bez vrások s vlasmi na hlave..bol skutočne fešáčisko.. J S rodinou súvisia aj moji milovaní súrodenci, pre mňa navždy malá sestra a veľký brat. (veľký kvôli výške..) Bola som pri nich takmer stále..stále keď ma potrebovali. Keď si brat rozťal pod okom, a trebalo volať mamu, ked sestra spadla a trebalo jej koleno ošetriť, keď im trebalo pomôcť s úlohami, keď mam vybrať darček pre frajerku…stále som tu pre nich. Aj napriek diaľke. Ľúbim ich najviac ako môže sestra milovať sestru a brata. A v neposlednom rade do toho úzkeho kruhu patrí hafan, ktorý ma príde oňuchat aj ked dôjdem domov o pol 2 ráno..a ona napriek veľkej pohodlnosti pod teplou perinou, vstane a je cela šťastná, že som doma..je to môj maznáčik.Ale keď začujem slovo rodina, to nieje pre mňa len okruh ľudí, ktorí mi chýbaju. Pre mňa je to hoci aj len vôňa nášho bytu, korú zacítim ešte len na prahu bytu, zakaždým, či je to ráno, na obed, alebo v noci. Stále tam bude. Rodina je pre mňa klasická nedelľ, keď nám mamina upečie kopec koláčikov, aby sme ich mohli celú nedeľu jesť pri telke, alebo pri žehlení.. JRodina je pre mňa čas, keď sa aj napriek pokročilému veku všetci stretneme v spálni, poľaháme na posteľ a rehoceme sa. Rodina sú pre mňa spoločné raňajky, obedy, večere..každý deň. Rodina, to je niečo, čo vám neviem ani presne popísať, čo všetko spadá u mňa pod tento pojem, a čo všetko si predstavím, keď to slovo započujem. Jednoducho viem, že moja rodina, tu bude vždy pre mňa, stále taká bláznivá, stále ústretová, stále milujúca, stále moja. A každému jednému človeku na tejto zemi z úprimného srdca želám nič iné, len mať takúto rodinu. Lebo keď máte rodinu, máte všetko. A len málokto si to uvedomí. Takže, nehľadajte odpovede v peniazoch, nehľadajte odpovede v kariére..stačí málo, obzrieť sa, koho máte vedľa seba.
Ľudí nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú, aby dospeli, a keď sú dospelí, zas túžia byť deťmi. Strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie. Natoľko sa strachujú o svoju budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť. Žijú, akoby nikdy nemali umrieť, a umierajú, akoby nikdy nežili... Zoznam autorových rubrík: Pocity, Spomienka, Otázky a odpovede, Súkromné, Poezia