Ležala som na posteli a čakala, kedy si ku mne ľahneš.
Ležala som a cítila chlad na ramenách, ktorý si ku mne ľahol bez pozvania. Nestihla som namietať, už ma vrúcne objímal.
Ležala som a myšlienky mi lietali hlavou rýchlosťou svetla. Chcela som chytiť aspoň jednu, venovať sa jej, snáď by potom odišla. No nepoznali červenú, stop, nič, čo by ich donútilo prestať behať. Tak som tam ležala ďalej a nechala sa nimi využívať.
Ležala som a cítila slzy stekajúce po sluchách, po lícach, mám pocit že sa kotúľali na všetky strany. Počula som ako dopadajú na studený vankúš. Snažila som ich presvedčiť, aby prestali, ale každým klipnutím mihalnicami sa zjavili ďalšie a ďalšie, ako v nikdy nekončiacom kruhu.
Ležala som a čakala na Teba, kedy si ku mne ľahneš...
aby si viedol urputný boj s chladom a nakoniec ho vyhnal..
aby si ukázal mojím myšlienkám červenú a ony by zastali..
aby si mi poutieral všetky slzy z tváre..
Ležala som, no nič z toho sna sa nestalo...
