Náš (môj) najlepší priateľ.

  Uvedomujete si prítomnosť vášho najlepšieho priateľa? Pozeráte sa na neho ako na ďalšieho v poradí, kto raz určite opustí váš život alebo si vravíte priatelia až do hrobu?Od istého okamžiku v mojom živote začala figurovať osoba, ktorej prítomnosť som si plne uvedomovala zakaždým, keď bola pri mne. Vedela som, a viem dodnes, že takého človeka už nikdy nenájdem. Kto ju nepozná, nikdy ma nepochopí. Je síce presne mojím opakom, trošku nižšia, zato užšia, vpredu obdarenejšia, a blondínka J, ale cítili sme dokonalú súhru medzi nami. Keď nás prvý krát uvideli v škole ako svorné kamarátky, začali sa uzatvárať stávky, ako dlho naše priateľstvo vydrží. Tuším každý prehral. J Naše priateľstvo trvá dodnes, aj napriek odlúčeniu, ale naďalej si ju uvedomujem, tak ako ona mňa, no už v inom svetle. Uvedomujem si jej neprítomnosť. Chýba mi, keď stojím v kabínke s novým tričkom a čakám na uznanie, že radšej väčšie číslo, jej slová že si to nemám kupovať vôbec. Chýba mi, keď je piatok a my nejdeme na lov. Chýba mi, keď si potrebujem vypočuť slová na vzchopenie sa. Ale mýlite sa, ak si myslíte, že tento človek mi dáva do života len negativizmy. Nikdy nezabudnem na jej amatérsku maďarčinu, ktorú vyťahovala hneď ako som nemala na tvári úsmev. Naučila ma variť. J Síce nie podľa cítenia, ako to vie ona, ja na to ešte stále potrebujem knihu, ale predsa čosi. Milovali sme aj naše piatkové večery presedené v izbe pri sviečkach, hudbe a čaji, keď sme sa dokázali smiať, až nás ráno boleli bruchá. A babku hlava. J Tak, ako rýchlo prišla a narobila zmätok v mojom živote, tak rýchlo odišla a spôsobila smútok. No ešte že je to “len“ za veľkou mlákou. No naďalej si otravujeme životy a nútime jedna druhú nezabudnúť, ale spomínať. Choďte za svojím najlepším priateľom a poďakujte, potešte, zabavte. Zajtra už môže byť neskoro.   P.S. Ľúbim ťa Jane.