
Hmla upadá do zabudnutia,
kráčam a zobúdzam sa s trávou, rosou, slnkom..
Čakám na zázrak,pohľad, úsmev a zakopnutia,
ktoré prenesú ma dňom.
Ulice prázdne, ľudia strácajú nohy,
unášajú ich autá, tie pažravé stroje,
do práce, školy, do samoty..
Slnko hrá schovávačku, no nemám síl ho hľadať..
Mali by sme mať ešte jedno vo vačku,
kohúti by nemuseli skoro spievať..
Kráčam a kŕmim svoje pľúca,
usmievam sa, aj keď je ráno..
a poviem vám to priamo..
že som súca...
privítať ďalší deň v práci...