Nemám rada trojuholníky. Vo všeobecnosti. Dá sa povedať, že sú mi až nesympatické. A základ tejto mojej "ne"lásky začal niekde na základnej škole, odporom k matematike ako takej..a potom som trošku vyrástla, a našla si svoju dvojicu, moju životnú kamarátku, ktorá mi prvá povedala: neľutuj sa! Keď som jej oznámila moju životnú príťaž v podobe cukrovky..ona mi pomohla prekonať obdobie puberty, aj keď v podstate bolo pokojné a ja som bola tá, ktorá uzemňovala naopak jej bujarú pubertu.. Naše priateľstvo bolo našim všetkým, a žili sme len jedna pre druhú.. Ale potom sme povyrástli ešte viac, a zažili sme prvý spoločný trojuholník..tvorili sme jeho rovnoramenné strany a na vrchole, bol kto iný, ako muž. Vtedy to bola nevinná hra citov nás všetkých, poza chrbát nás všetkých.. Vtedy sa zdvihol predo mnou pomyselný ukazovák a v hlave mi zablikalo svetielko svätojánskej mušky, že toto nie je v poriadku.. tak som si povedala že v živote už nechcem žiaden trojuholník ani vidieť, ani počuť, a tobôž nie zažiť.
Po odchode mojej polovice za oceán, som noci oplákavala srdcervúci odchod..Ale v podvedomí som vedela, že sa musím mať na pozore, lebo sa črtal opäť nebezpečný trojuholník, ktorý by mal trošku dlhšie ramená, až cez oceán..Poučená z prvého trojuholníkového zážitku som odstrihla spojenie s treťou stranou a problém bol vyriešený.. najhoršie na tom je, že čas plynul tak rýchlo, že ja som aj zabúdala, čo vlastne taký nebezpečný trojuholník prináša, a ani som si neuvedomila, s akou ľahkosťou sme opäť do neho spadli, obidve, na čele s mužským pokolením..uvedomovali sme si to obidve, možno aj všetci traja..a všetci sme vedeli, že to naberá nebezpečnú rýchlosť, napriek tomu sme ostali sedieť.. začalo sa to vymykať spod kontroly, a zrazu sme už boli nie v trojuholníku, ale v začarovanom kruhu, ktorý naďalej mal hranice až za oceánom, a napriek tomu vydržal takmer 5 rokov! Bol to kruh klamstiev, plaču, pretvárok, na všetkých zúčastnených stranách. Nemo sme sa dívali, ako nás to ničí, ako to ničí naše vzťahy, naše priateľské pevné putá. A nechali sme si to. Nikto z nás sa neodvážil povedať len raz, jediný raz, že stačilo tohto cirkusu, kým sa nestane niečo zlé. A ono sa stalo. A ostalo už len nemé ticho. Lebo sme boli tak zamotaní v klamstvách, že sme nevedeli nájsť vinníka, tak si ho každý určil podľa toho ako komu vyhovovalo..ubehlo niekoľko mesiacov, a teraz si už nikto nespomenie, ako to vlastne bolo, ako to začalo, a kedy to malo skončiť. Dusili sme sa vo vlastnej šťave príliš dlho..Dnes sme tri samostatné jednotky, so spomienkami uloženými v samostatnom priečinku s fotkami.. Tak pozor teda na trojuholníky, lebo vám môžu zobrať nie len ilúzie, sny a úsmev z tváre, ale aj človeka (aj dvoch naraz), veľmi jednoducho, nenápadne, tak ako mne..
