Spomienka v duši, tíško sa dusí,lebo vidí tvoju tvár.
Nikto ju nechce, a už sama tuší, prečo je to tak.
Stojí v srdci ako tŕň v ruži, a pichá ako sto rán.
Nepočúvalo ma srdce, keď ty si ma tak miloval,
neotvorila som náruč dokorán,Tebe v ústrety, keď si odchádzal.
A zrazu si už nebol, tak ako ranný sen,
a spomienka prišla zrazu sem, a týra moju myseľ.
Prosím ťa tíško, zavolaj ju k sebe,
nech pripomenie tebe,
našu lásku večnú, ktorú si sľuboval.
Ja spomínam ďalej, aj keď ty si zabudol,
na tvoj úsmev, ktorý si mi daroval,
na tvoju náruč, ktorou si ma zohrieval,
na tvoje pery, ktoré si mi dal ochutnať,
na život s tebou, ktorý mal za to stáť.