Pád

..rozprestrela ruky a vzlieta.. dívala sa na ľudí, ktorí sa pod jej telom zmenšovali, dívala sa na stromy, z ktorých rozoznávala už len koruny.. pozorovala, ako sa celý svet stáva menším a ona sa vzdiaľuje.. vzdiaľovala sa sama sebe.. nevedela.. hlavu mala plnú myšlienok a ona im nedokázala utiecť.. stále ju prenasledovali.. a tým, že to neboli len tie prijemné veci, ktoré vo vás vzbudzujú radosť, tým, že to boli aj myšlienky, ktoré vo vás vzbudzujú depresie a pocit, že svet sa zrútil, tým to bolo pre ňu utrpenie.. myslieť na tieto všetky veci.. už dávno si predstavovala tento stav beztiaže.. keď svet je gombička a vy ste kdesi ďaleko, preč od všetkého a od každého.. už dávno po tom túžila.. a teraz sa ta túžba naplnila.. tak rozprestrela ešte raz ruky a pustila sa strmhlav dole.. zažmúrila oči, ale vedela, že ju tam čakajú ostré skaly obmývané bystrinou, divokou, nespútanou.. a nehorázne sa tomu pocitu tešila.. keď zrazu nemusela myslieť na nič.. ani na svoju smrť..