reklama

Presťahované dieťa

Odstrániť malé dieťa zo spálne a nechať ho napospas monitoru dychu a novej postieľke je v súčasnej  kontaktno-rodičovskej dobe takmer trestný čin. Ja sa k tomuto činu priznávam. Čo to spôsobilo v našej rodine?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Obrázok blogu
(zdroj: Mária Candráková(upravené v mob. aplik))

Od šiestich mesiacov spí naša dcéra sama vo svojej izbe. Zaspáva sama, bez šatkovania, manducovania, hojdania v kočíku, vozenia v autosedačke, bez toho, aby som jej osemstokrát dávala do úst cumeľ alebo absolvovala iný tréning vedený polročným miminom. Keď v noci zaplače, neutekám za ňou hneď keď spustí nárek, ale dám jej šancu, aby sa upokojila sama. A mnohokrát sa aj upokojí a spí ďalej. Áno, kým si zvykla, párkrát si poplakala, aj keď nikdy dlhšie, ako pár minút. Surové, bezcitné, neľudské, egoistické? Kamarátky mi dávajú do pozornosti články o zvýšenej hladine kortizolu u detí, ktoré spia bez rodičov, dôvody, prečo spať s deťmi v posteli aspoň do piatich rokov, alebo rôzne paleontologické úvahy, ktoré vychádzajú z toho, že deti historicky vždy spali s rodičmi, pretože to bola základná otázka ich bezpečnosti. Je to naozaj citlivá téma. Jedna mne srdcu blízka osoba napríklad prerušila rozprávanie, keď som popisovala začiatky nášho nočného odlúčenia s dieťaťom. Nezvládla to ani len počúvať. Spánkový tréning má veľa priaznivcov aj kritikov. Tento blog nie je o tom, čo je správne. Je o tom, prečo sme sa tak rozhodli a čo nám to všetkým prinieslo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvý dôvod: Pre dieťa je dobrý spánok dôležitý. Čím dlhšie dokáže neprerušovane spať, tým lepšie sa vyvíja jeho mozog, čo pri predčasne narodenom dieťati považujem za kľúčové. Už od narodenia spala Karla v postieľke, ale prvých šesť mesiacov to bolo v našej izbe. Budila sa ako každé bábätko, po dvoch, troch hodinách spánku. Kvalita spánku celej rodiny sa jej presťahovaním do vlastnej izby neskutočne zlepšila. Nikto ju nebudí chrápaním, ranným obliekaním do práce a podobným šuchotaním. My sa zas zobudíme vďaka milosrdnej vzdialenosti izieb len na skutočný plač, nie na zamrnčanie zo sna, alebo fufňanie a mravčanie, predtým sme reagovali na každé pohnutie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V snahe chrániť dieťa pred všetkým nepríjemným a poskytnúť mu maximálny komfort vidím okolo seba veľa matiek, ktoré spia s dieťaťom v manželskej posteli a ponúkajú prsník, cumlík, fľašku po každom zaplakaní. Dva roky staré dieťa ich zobudí aj osemkrát v noci. Volám ich skokanky a majú môj veľký obdiv, najmä ak sa po takej noci dokážu ráno s chuťou pustiť do starostlivosti o svoje dieťa a dokážu byť pritom ešte aj dobrou partnerkou pre svojho muža. Niektoré skokanky to zvládajú bravúrne, iné vidím vyčerpané, znechutené, frustrované a vybíjajú si to všade naokolo - to sú tie, ktorým sa zachvíľu asi rozpadne vzťah a tie, ktoré raz budú rozprávať svojmu dieťaťu: "Vieš ako zle si v noci spávala? Každé dve hodiny som k tebe musela vstávať!" Presne tomuto som sa chcela vyhnúť. Prečítala som si niečo o detskom spánku a zistila toto: Malé deti si počas spánku často pomrnčia a začnú sebou hádzať, čo si skokanky interpretujú, ako hlad, alebo chýbajúci pocit blízkosti. Pritom malinkí majú často jediný problém, nevedia plynulo prechádzať z jedného spánkového cyklu do druhého. Ponúknutie prsníka alebo fľašky je pre drobcov vlastne zobudením. Vytvoria si potom návyk, že musia byť každé dve hodiny hore. Pre francúzske mamy je preto bežné, že keď ich dieťa v noci zamrnčí, dajú mu takzvanú pauzu. Ticho ho niekoľko minút pozorujú a upokojujú bez dvíhania z postieľky, kŕmenia, nosenia na rukách. Často sa potom stane, že dieťa po krátkom čase opäť zaspí bez toho, aby čokoľvek potrebovalo. Skúsila som to aj s Karlou a skutočne to zabralo. Budila sa stále menej a menej, až nakoniec prespala celú noc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po druhé: Bezpečnosť. Veľmi ma prekvapilo, keď som pred pár rokmi natrafila na štúdiu, ktoré tvrdila, že spanie v rodičovskej posteli zvyšuje riziko náhleho úmrtia novorodenca asi o osemdesiat percent. Podľa portálu kidshealth.org je zdieľanie manželskej postele s dieťaťom dokonca najčastejšiu príčinou úmrtia dieťaťa do troch mesiacov. Jedna z najnovších štúdií zverejnená v americkom Pediatrics sledovala, čo predchádzalo náhlemu úmrtiu viac ako ôsmich tisícov detí v Spojených štátoch. Tri štvrtiny detí spali v čase úmrtia v posteli s rodičmi. Laktačné poradkyne sa o týchto číslach nezmienia, tvrdia, že spoločná posteľ je pre dieťa najbezpečnejšie miesto na spanie. Ja som sa radšej spoľahla na monitor dychu a kvalitný matrac pre naše dieťa, ktoré má ako predčasník riziko tejto tragédie omnoho vyššie. Chránia ju vlastne dva monitory dychu, aby som bola presná. Jeden je z obchodu a druhý od nášho kamaráta kňaza, Máriin medailón. Tak má dvojnásobnú ochranu-keby niečo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po tretie: Zvládanie prekážok. Deťom, ktoré necháte spať mimo manželskej postele sa vraj zvyšuje hladina kortizolu a dosahuje hodnoty, ako pri fyzickej bolesti. Neviem, ako toto vedci vyskúmali, ale keby mne v noci brali krv (jediný spôsob zistenia hladiny kortizolu), asi by ten môj kortizol tiež dosahoval hodnoty, ako pri fyzickej bolesti bez ohľadu na to, kde a s kým by som spala. Možno mi raz Karla bude vyčítať, že si nenašla dobrého frajera preto, že som ju nechala spať samú v izbe. Alebo, že preto je tučná a má akné. Poviem jej to, čo si myslím aj teraz. Nechať dieťa spať v inej izbe nie je o lenivých rodičoch. Je to pre ňu jedna z prvých a kľúčových lekcií, ako sa spoliehať sama na seba a cítiť sa dobre vo vlastnej koži. Deti, ktoré sa už od malička stretnú s ľahkou frustráciou, strachom a nepohodlím sú v budúcnosti menej zakríknuté a zdravo suverénne. A čo ten kortizol? Kto meria deťom hladinu kortizolu, keď sa musia odsťahovať z izby, lebo sa im narodil konkurenčný súrodenec a ten teraz okupuje nielen mamin prsník ale aj posteľ? Aký vysoký je kortizol u detí, ktorých rodičia sa rozchádzajú, lebo nezvládli nápor prebdených nocí a naposledy sa objali pred rokom, lebo keď to chceli urobiť, vždy medzi nimi spalo dieťa? Nie, kortizol pre mňa nie je argument. Spokojné a vyspaté dieťa, áno.

Po štvrté: vyčlenenie priestoru: Pre mňa je presťahovanie Karly aj istým vyčlenením priestoru pre nás dvoch a pre nás troch. Deklarácia partnerstva. Áno narodila sa nám Karla, ale ty si môj partner a máš v mojom živote rovnaký priestor, ako si mal predtým. „Keď to okolnosti dovolia a keď sú všetci pripravení, rodičia umiestnia dieťa tam, kam správne patrí- mimo svojho partnerstva,“ povedal psychológ a sociológ Jean Epstein. Po troch veľmi ťažkých a troch ľahších mesiacoch od Karlinho narodenia sme si povedali že je čas. Prešlo to hladko. Navyknutie na nový priestor trvalo asi štyri dni. Dokonca mám pocit, že sa našej dcére jej postieľka veľmi páči. Večer sa túli k strapatému plyšovému psovi a ráno mi ho ožužlaného odovzdá. Po presťahovaní postupne začala spať v noci jedenásť hodín bez prerušenia a ráno ma z postele vytiahne jej veselý gagot. Jáj, ako sa vždy teším na to ranné zobudenie. Je to ten najkrajší štart do nového dňa. Najlepší budíček, aký kedy vymysleli. Ako odmenu za kvalitný spánok má každý deň pri sebe spokojných rodičov, ktorí zostali partnermi a veľmi rýchlo oprášili svoje šťastné obdobie spred príchodu dieťaťa na svet. Šťastní rodičia, šťastné dieťa.

Milé mamičky, veľmi odporúčam neodstaviť partnera po narodení dieťaťa na vedľajšiu koľaj. Muži sa toho boja, ako čert kríža. Nevykopnite ho z postele, nevyčítajte, keď príde neskoro z práce, nechajte ho občas pozrieť si ten futbal. Ak pre nich zostanete dobrými partnerkami, stokrát vám to vrátia. Aspoň u nás to tak bolo.

Skokanky, toto pomenovanie nemal byť pre vás hanlivý výraz. Som presvedčená, že robíte všetko najlepšie, ako viete. Vôbec vás za to neodcudzujem, len ja to robím inak. Ak ma chcete za tento blog ukrižovať, pokojne to urobte, len mi prosím nechajte voľnú aspoň jednu ruku. Potrebujem ju na to, aby som Karle každý deň uvarila čerstvé jedlo namiesto kupovania Hippiek v Rakúsku,aby som ju pohladkala a pritúlila vždy, keď to bude potrebovať, aby som s ňou mohla cvičiť a chodiť na plaváreň. Aby som ju mohla kočíkovať a pritúliť si v manduce, keď je večer unavená, ale ešte sa jej nechce spať. Aby som pre ňu cez deň mohla urobiť všetko, čo považujem ja alebo ona za potrebné. A aby som ju večer mohla uložiť do postieľky a venovať sa manželovi, prípadne sama sebe.

Martina Bencová

Martina Bencová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Novinárka, cestovateľka, dokumentaristka, organizátorka rozvojových projektov v zahraničí a matka píše o témach, ktoré jej nedajú spať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu