reklama

Prečo máme na Slovensku oduté sestričky a dokonalé pacientky

Našu krajinu zaplavili oduté neochotné sestričky a bezchybné milé a láskavé pacientky. Alebo je to inak?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (98)

Všade čítame o tom, že dve tretiny zdravotných sestier je vyhorených. Neznášajú svoju robotu a ak majú dosť odvahy, jazykových znalostí, peňazí a slabých rodinných väzieb, tak radšej zutekajú do zahraničia. Alebo idú robiť nechty, prípadne predcvičovať Zumbu. Tie, čo v systéme zostali sú na pacientov odporné. Keď je chudákovi chorému zle, musí počúvať, ako sa rehocú v sesterskej izbe, budia nás úplne zbytočne o pol šiestej ráno na meranie tlaku, pritom to pokojne môže urobiť ranná zmena, nezaklopú na dvere keď vstúpia do izby a tak ďalej a tak ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No...som aktuálne v nemocnici ako pacient tri týždne a to zo mňa robí experta na zdravotníctvo. Nie, počkajte, inak... Som zdravotnícka novinárka už 12 rokov a TO! zo mňa robí experta na zdravotníctvo. Viete čo? Nie som žiaden expert na zdravotníctvo. Len sa snažím mať v nemocnici otvorené oči a pozrieť sa na túto tému aj z inej strany. Stačí si položiť takúto otázku: Ako my pacienti ovplyvňujeme alebo neovplyvňujeme to, že máme v zdravotníctve oduté sestričky, ktoré nám strpčujú život a na ktorých móresy budeme ešte dlho spomínať?

V živote som bola hospitalizovaná asi tak dokopy 7 týždňov. Myslím, že je to dosť na to, aby som videla ako sa správajú sestry a ako pacienti. To správanie pacientov sa samozrejme nedostane do žiadnych kritických článkov o zlom slovenskom zdravotníctve, nepôjdeme predsa sami proti sebe. Výborným príkladom pacienta, ktorý je typickým kritikom sestier sú tehotné. Tak sa na ne pozrime. Sú tehotné, rozumej sú pupok sveta. Nikto na svete nie je dôležitejší ako ony. Šuchcú sa po chodbe nemocnice, okolo sestier prejdú bez pozdravu, úsmevu, prihovorenia...samozrejme len v prípade že nepotrebujú glycerínový čípok, alebo niečo na bolesť. Chôdza, výraz tváre a nočná košeľa s veľkým bruchom napovedajú, kto je tu pán. Svokru už spacifikovali, aby jej ani nenapadlo starať sa do výchovy budúceho potomka, vystresovaný manžel čaká na telefóne a celá rodina im píše sms-ky, že či už? Čo dá človeku väčší pocit dôležitosti, ako toto? A sestry sú vlastne na to, aby im slúžili. Ak ležia na nadštandarde, tak o to viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj sestry sa málo usmievajú a prihovárajú, nemajú sa na koho. Vbehnú do izby, niektoré aj zaklopú, urobia si svoje a zase vypadnú. Dnes majú zase dvanástku a zajtra službu a ešte treba prezliecť tri postele a nemajú do čoho, lebo posteľná bielizeň sa perie v Trnave a ešte nedorazila- vždy lepšie ako v Česku, kde sa prala pred tromi rokmi. Neviem, kto na tejto efektivite zarobil, ale niekto určite áno. A tak sestra navlečie dve postele a na tú tretiu nemá plachtu. Tá je- kde sme to povedali? Aha, v Trnave. No čo? Je to bližšie, ako Humpolc. Igelit ochraňujúci matrac ale musí niečo zakrývať. Tak tam dá namiesto plachty ďalšiu posteľnú obliečku. Tá sa samozrejme pacientke v noci zošuchne a ona spí na igelite. Na druhý deň niekomu vynadá. Komu? Sestričke. Tá sa ospravedlní, alebo vynadá pacientke naspäť a ide umývať chladničku. Áno, aj chladničku pre pacientky musia umývať zdravotné sestry. Zrejme na to majú tú vysokú školu. Každú sobotu o pol siedmej ráno ešte pred raňajkami treba vyumývať chladničku a vyhodiť z nej ten pokazený sajrajt, ktorý tam pacientky nechali. Kde je sanitár? Kde je upratovačka? Upratovačka už zotrela podlahu a vypadla. Sanitár nie je. Nikto to nechcel za tie peniaze robiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sestry sú aj milé a láskavé (napriek všetkému čo majú za sebou) aj odporné, s ktorými nepohnete. Jednej som raz napríklad povedala: „Mrzí ma, že mi musíte natočiť to EKG, keď sa Vám tak nechce.“ Nasledoval vraždiaci pohľad a monológ o tom, že dnes som už 42. a ona má toho plné zuby a nikto jej to nezaplatí a ...ďalej som už radšej nepočúvala. Ľad som neroztopila, ale na pacientku číslo 43 už bola možno milšia keď si uľavila. Čo ale nemôže vám, milý pacient, s veľkou pravdepodobnosťou ublížiť je pár viet, ktoré sa zmestia do vrecka každého nemocničného županu. Môžete sa ich naučiť spolu so mnou. Opakujte po mne. „Dobré ráno.“ „Dobrú noc a želám príjemnú službu, dúfam že sa vám podarí aspoň trochu si sadnúť, prípadne ľahnúť.“ „Ďakujem pekne,“ – dá sa použiť napríklad po odmeraní tlaku, odbere krvi, alebo vydarenom napichnutí kanyly, prípadne pri rozdávaní liekov. Odporúčam podávať toto slovo s úsmevom „ Vidím, že dnes máte veľa práce a v tejto horúčave je to o to ťažšie,“ – použiť v letných mesiacoch. „Akú ste mali noc?“ po službe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie sú to žiadne zázračné vety, ktoré zachránia slovenské zdravotníctvo. Ale často topia ľady. Robia z vás aj sestier ľudí. A tí majú nárok na všetko- frustráciu, únavu, vyhorenie, nechuť ísť dnes do práce, strach, ale aj milý úsmev, pohladenie, lásku, pekné slovo. Nemáte nimi čo pokaziť. Maximálne nezaberú. Mne dnes zdravotná sestra sama od seba urobila kávu dolce gusto, lebo na mne videla ako sa usmievam pri jej vôni, keď ju pripravila pre seba. Hneď som mala krajší deň. A vy?

Martina Bencová

Martina Bencová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Novinárka, cestovateľka, dokumentaristka, organizátorka rozvojových projektov v zahraničí a matka píše o témach, ktoré jej nedajú spať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu