Načo je komu dobré byť matkou

Nie všetky ženy sú v úlohe matky šťastné. Na sieťach vypisujú svoje názory ženy zo skupiny regrettingmotherhood, youtuberujú prečo je fajn nemať deti. A majú obrovskú podporu.Pre mňa má materstvo niekoľko nesporných výhod. Tieto:

Písmo: A- | A+

Už som si na to zvykla, predtým to znelo tak čudne. Matka, mama, mamina. Keď ma po narodení Karly začali priatelia oslovovať mamina, namiesto Martina, mala som z toho poriadnu husiu kožu. Mama som pre Karlu, vy máte svoju. Ešte stále vás prosím, aby ste ma tak neoslovovali, aj keď na podstatu som si už zvykla, som mama. Nie som už žena, ktorá riešila svoj zdravotný problém. Už nie som pacientka UNB, ktorá si musí do nemocnice nosiť toaletný papier a triasť sa od strachu, či ten malý balíček vynosí. Už nie som len poskytovateľka mlieka pre to nemluvňa, čo zo mňa vybrali a zrazu bolo vonku. Už som mama. A veľmi sa mi to páči. Okrem toho, že som tým urobila maximum v prevencii rakoviny prsníkov a ženských orgánov má pre mňa materstvo niekoľko nesmiernych výhod:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Karla 2 mesiace: Dokážem lepšie spájať činnosti. Napríklad také vysávanie a fénovanie vlasov. Vedeli ste, že počas vysávania môžete perfektne vysušiť svoje mokré vlasy? Stačí sa nachvíľku zastaviť nad vysávačom a háro vám vanie vo vetre ako šaty Marilyn Monroe. Už nemusíte stáť pred dilemou, či si umyjete vlasy, alebo povysávate. Robíte jedno aj druhé v rovnakom čase. Nikdy predtým by mi to nenapadlo, aj keď som potom strapatá ako rešeto. Nič to. Gumička do vlasov to vyrieši a ofinu si dokážem vyžehliť aj počas prebaľovania Karly. Zistila som, že keď si pred zapnutím vysávača stihnem náhodou dať na hlavu aj natáčky, vyzerá podobne ako tá Marilyn aj moja hlava.

SkryťVypnúť reklamu

 Karla 3 mesiace: Mám dočasné ospravedlnenie pre ovisnuté brucho. Občas som sa po pôrode pristihla pri tom, že si chytám brucho a snažím sa cítiť pohyby. Žiadne neboli, aj keď moje brucho vyzeralo ako v štvrtom mesiaci. Ale na materstve je dobré, že sa mám vždy na koho vyhovoriť. Napríklad na Karlu. Boli to slabé a dočasné výhovorky, ale boli. Začínam chodiť do fitka k trénerovi, ktorý má také svaly, že vyzerá, že ho už nič neprekvapí. Asi je majster sveta, či Slovenska, či čo. Tvári sa, že vie názov každej šľachy po latinsky. Má ma po pôrode dať dokopy a dá mi urobiť zopár brušákov. Poviem mu s vážnou tvárou, že sa mi nedaria preto, lebo mi počas cisaráku vyoperovali brušné svaly. Vypadne mu činka z ruky, sčervenie a na tvári sa mu objaví pot. S tichým hlasom mi povie, že takú vážnu vec, som mu mala povedať pred tréningom. Haha. Nemám brucho, ale zato sa viem od brucha zasmiať na majstroch sveta, či čo.

SkryťVypnúť reklamu

Karla 5 mesiacov: Vďaka dcére nebývam doma, ale v hoteli. Aspoň sa tak niekedy cítim, pretože spím každý deň v čistých obliečkach. Karla mala reflux a vždy si to s vyvracaním vypočítala až na moment, kedy som sa s ňou priblížila k manželskej posteli. Tá babička vedela, prečo mi má kupovať výbavu do domácnosti už v pätnástke.

Karla 6 mesiacov: Každý deň niekto pripomína, ako sa dá tešiť zo života. Napríklad prídem k prútenému košíku s dieťaťom. Košík, ktorý predtým vyzeral nehybne sa zrazu sám košíkuje. Vytŕčajú z neho dve pol roka staré nohy, ktorý sa simultánne dvíhajú z podložky do pravého uhla a naspäť. Keby som si to náhodou nevšimla, mám aj zvukový doprovod. Obidve ruky ľudského mláďaťa prechádzajú po prútoch košíka a snažia sa na nich hrať, ako na harfe. Karla na mňa cerí tie sčervenalé ďasná a ukazuje, že stále nemá ani jeden zub. V očiach má presne tie iskričky, na ktoré ma zbalil jej otec. Tie sa ešte rozžiaria, keď sa tvora opýtam, či ide spať. Najskôr zapne ešte silnejšie žiarovky na očiach, potom ukáže ďalšie časti ústnej dutiny, zintenzívni harfu aj kopanie nohami a s hlavou urobí pohyb: nie nie nie. Ohromné. Pekný večer máme pred sebou. Asi je to nejak chemicky zariadené, aby ste sa začali rovnako usmievať aj vy. Predpokladám, že Karla už má spočítané všetky moje plomby v zuboch z toľkého opätovania úsmevov. A viete čo? Nabudúce sa tak skúsim tešiť aj ja, niekedy v obchode alebo na ulici. Nohy do pravého uhla ešte zdvihnem, aj keď mi vyoperovali tie brušné svaly. Ale asi moju čistú dušu nikto nepochopí a budú ma chcieť odviezť na najbližšiu psychiatriu. To preto, že doma nemajú pol ročné dieťa.

SkryťVypnúť reklamu

Karla, 8 mesiacov: Mám wellness každý deň. Rada sa kúpem vo vani. Veľmi. To je pre mňa relax, aký má byť. Ale napustiť si každý deň vaňu plnú vody to je trochu luxus. Našťastie Karla má plávanie predpísané od neurologičky a vaňu má plnú každý deň. Hneď po vykúpaní dostane mlieko a ide spať. To je voda vo vani ešte dosť teplá na to, aby som tam skočila ja. Napustím si trochu teplej vody a pridám penu. Občas pritom skočím na kačičku, ktorá pláva zásadne dolu hlavou a od začiatku vyzerá trochu neživo. To je jediný moment, kedy sa plávajúca kačička preberie z letargie a štipne ma do zadku. To je ono, vďaka Karla.

Karla 10 mesiacov: Mám doma vždy čerstvé kvety – odsúdená na prechádzky s kočíkom si vždy niečo ušklbnem.

11 mesiacov: Zlepšujem sa v počítačových zručnostiach – nikdy predtým by mi nenapadlo, že budem musieť riešiť otočenie pozície plochy obrazovky v notebooku z výšky na šírku – ani som nevedela, že niečo také existuje, veď keď je monitor na šírku, musí byť na šírku aj plocha obrazovky. Nemusí – stačí keď dieťa použije správnu klávesovú skratku. Doteraz som neprišla na to, aká to je skratka a neviem, či sa to Karle ešte niekedy podarí, ale prišla som na to, ako to opraviť. Okrem toho už viem, ktorými tlačidlami sa dá odbolokovať zablokovaný kurzor. Moja kamarátka sa popri svojej dcére naučila, ako vrátiť späť vytrhnuté písmenko na klávesnici – možno sa dopracujem aj k tomu.

12 mesiacov: Mám vždy upratané šuflíky –dieťa má šuflíkové obdobie, fascinuje ju ako sa dajú otvárať, zatvárať a ako ľahko sa z nich dá všetko povyhadzovať. Keď sa u mňa ohlási návšteva, som svetovým rekordmanom v tom, ako nahádzať veci späť do šuflíka. Občas sa pritom stane, že moje ponožky sa ocitnú v Kalrinom šuflíku, ale oni sa zas nájdu. Veď zajtra tie šuflíky opäť vyhádže.

13 mesiacov: Lepšie zvládam prekážky. Keď vidím Karlu ako denne stokrát spadne a bez slova sa postaví a pokračuje v svojej šaptavej chôdzi uvedomujem si, aké sme padavky. Mne dnes jeden magor iba rozbil čelné sklo auta, pohádala som sa s policajtom a dostala som zápal močových ciest. Tvárila som sa ako kysnuté cesto a to sú len tri pády. Deti ich urobia sto a rehocú sa.

14 mesiacov: Žijem zdravšie. Až pri nedojedených príkrmoch, ktoré mi je ľúto vyhodiť zisťujem, ako naozaj potraviny chutia ešte predtým, ako do nich nasypete kilo soli a 50 druhov korenia. Objavujem, že ryža je vlastne sladká, naparená cuketa nepotrebuje nič iné a už aj dospelácke jedlá solím menej. Manžel sa pridáva. Možno dostaneme ten infarkt o pol roka neskôr.

15 mesiacov: Lepšie rozumiem mužom, ktorý prídu pripití domov, ledva trafia do dverí a potom ešte chudáci musia s vážnou poruchou vestibulárneho aparátu nájsť toaletu, prípadne posteľ. Za tento nadľudský výkon im my triezve manželky nezatlieskame, ale vynadáme. To je nefér, pochopila som to, keď Karla urobila prvé kroky. Pustiť sa do chôdze je pre deti také ťažké ako pre nás chodiť po lane, alebo pre mužov prísť domov z ..porady.

16 mesiacov: Opäť mám doma čerstvé kvety. Teraz mi ich nosí Karla.

Martina Bencová

Martina Bencová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Novinárka, cestovateľka, dokumentaristka, organizátorka rozvojových projektov v zahraničí a matka píše o témach, ktoré jej nedajú spať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu