Po strastiplných skúsenostiach s prvými mesiacmi života môjho prvého dieťaťa som oznámila gynekológovi, že to druhé dieťa chcem porodiť už ako polročné- chápete, hotový produkt. Nesplnil mi to a ja som mala chuť vymeniť lekára. Tento rok zo mňa vyliezol zas novorodenec a dokonca predčasne narodený. Chvalabohu. Keby sa mi narodilo polročné dieťa, nemohla by som každý deň hrať s mojim manželom toľko spoločenských hier. My ani nepotrebujeme telku, koncert, alebo kino. Fakt si užívame. Vytiahneme z postieľky každý večer škatuľu plnú spoločenských hier a hráme sa...niekedy aj do rána. Najradšej máme tieto:
Hádaj na čo myslím...a prečo revem. Neviem kto vymyslel pravidlá tejto hry, ale asi nemal deti. Táto hra sa začína väčšinou o šiestej večer a končí v tom lepšom prípade pred polnocou. Pravidlá si viete predstaviť. Jeden hráč otvorí ústa a začne revať. Ostatní hráči majú za úlohu zistiť a vyriešiť príčinu. „Nie je hladná? Alebo je to bruško? Pozri, zase je nafúknutá. Nie, to bude reflux, celá postieľka je mokrá“...občas sa stane že jeden hráč, hlavne môj muž počas hry zaspí. Keď za ním potom prídem s revajúcim spoluhráčom vyletí z gauča ako strela s vystretou rukou v ktorej akoby chcel niečo držať, potrasie hlavou a zakričí: „Ideme rúrkovať?“. „Nie, len som prišla vyjesť chladničku a pokračujeme.“ Na tejto hre je zvláštne to, že nemá víťaza. Väčšinou po nej skončia všetci hráči v totálnom bezvedomí v nejakej časti bytu.
Mikádo...poznáte tú spoločenskú hru, pri ktorej opatrne vyťahujete z kopy drevené paličky s prúžkami, ktoré majú označené rôzne bodové hodnoty? Táto jednoduchá hra rozvíja trpezlivosť, zručnosť a šikovnosť. Ak máte doma novorodenca, nepotrebujete ani paličky. Väčšinou ju hráme hneď po hre „hádaj na čo myslím a prečo revem,“ keď sa preberiem z bezvedomia. Dieťa treba vééééľmi pomaly a opatrne premiestniť z miesta kde zaspalo do postieľky. Je to hra mimoriadne náročná na zapojenie všetkých svalov, a svalovú koordináciu. Dovolím si tvrdiť, že majsterky sveta sú v tom matky. Ide o veľa. Vždy si pri tejto činnosti predstavím, že má naše dieťa na sebe body s nápisom: som tikajúca bomba. Je to super hra, len pri nej nekýchajte a podľa možností ani nedýchajte.
Hra zavreté oko je tiež moja obľúbená. Pravidlá sú nasledovné: Najmenší spoluhráč zaspí a ako víťaz mikáda ho položíte do postieľky. Stále spí, vyzerá to dobre. Ľahnete si, zapnete monitor dychu, potichučky zhasnete svetlo a idete na to. Stále spí a vy si pomaly vydychujete...Najmenší spoluhráč má však za úlohu vystihnúť ten moment, kedy zatvoríte druhé oko a vtedy musí začať vrešťať, inak si myslí, že prehrá. Naše dieťa je v tom nesmierny talent. Keď zatváram prvé oko, ešte spí tak hlboko, že druhým okom kontrolujem, či vôbec dýcha. Ale potom zatváram druhé oko. V tom momente vytiahne z perinky horné končatiny v štýle „ruka hore, noc je mladá“ a zapne húkačku. Neviem ako to robí, ale vždy vyhrá. Nepomáha ani zavrieť obe oči naraz, ďakujem za radu.
Ženy po pôrode schudnú každý mesiac 0,8 kila vraj len preto, lebo ich telo čerpá z tukových zásob vytvorených počas tehotenstva. Podľa mňa je za tým niečo iné. Ony zrejme hrajú s svojim mláďaťom ďalšiu obľúbenú hru s názvom: začni jesť, začnem revať. Pravidlá sú jednoduché. Pripravíte si jedlo, lebo veď máte čas. Položíte ho na tanier, naaranžujete a idete na to. Spoluhráč si počká na moment, kedy vaše slinné žľazy vyprodukujú sliny a keď ich už máte v ústach plno a vaše široké zreničky sústredene sledujú to úžasné sústo...vtedy spustí. Nie predtým, nie potom. V tom momente máte dve možnosti. Prehltnúť sliny, stiahnuť zreničky, položiť vidličku a utekať k postieľke, alebo zahrať si súťaž v rýchlom jedení. Fuj nepoznám nič odpornejšie, ako sú tie súťaže v rýchlom jedení. Ale pokojne by som sa mohla postaviť pred Sonya Thomas, ktorá je držiteľkou päťdesiatich svetových rekordov v tejto disciplíne. Za desať minút dokáže zjesť sedem obrovských burgerov, alebo 45 hotdogov. Nedočítala som sa, či má deti, ale ak má, tak podľa mňa začala trénovať popri nich. Pokojne by sa jej postavila ktorákoľvek matka novorodenca. Nepotrebovala by ani povzbudzujúci potlesk. Stačilo by pustiť nahrávku detského plaču s narastajúcou zvukovou intenzitou.
No, práve som si zahrala tri zo štyroch spomenutých hier. Je 11.12.2018, čas 0.21 hodín. Môj život je naplnený. Dobrú noc. A aké spoločenské hry obľubujete vy?
