„Je to konkurz na kelnerky, ale nebudem predsa u seba zamestnávať škaredé baby, nie? “ povedal už nie tak milý mužský hlas.
Aha, do obyčajnej kaviarne zašitej niekde medzi panelákmi potrebuje krásne dievčatá. A to ako obyčajné baby nemajú šancu? Toto počujem prvýkrát.
„Hm....a aké kritériá musí spĺňať záujemkyňa. Okrem teda nejakého vzdelania, ktoré nie je také dôležité, ako sa mi vidí.“ položila som otázku.
„No, nejaké skúsenosti v oblasti by mohla mať, ale hlavne musí byť pekná a milá na zákazníkov.“ odpovedal hlas.
„Aha, ok, tak ja som si to rozmyslela, ďakujem za zavolanie, nebudem Vám posielať žiadne fotky, ani už nemám záujem u Vás pracovať. Dovidenia.“ zložila som telefón.
To snáď nie je pravda. Je toto možné? Už naozaj nie je podstatné, čo dokážeš robiť, ale to ako vyzeráš?
Priznávam, veľa ľudí hodnotí iných podľa zovňajšku, ani ja sa tomu občas nevyhnem a nech mi nikto nehovorí, že sa mu to v živote aspoň raz nestalo.
Podľa mňa však nie je krása až tak dôležitá. Nemôžem ani posúdiť, čo je pekné, čo krásne, čo škaredé, pretože každému sa páči niečo úplne iné. Každý človek je niečím jedinečný a krásny. V každom z nás je niečo výnimočné. Nie je dôležité, ako vyzeráme, ale akí sme vo vnútri.
Vonkajšia krása je pominuteľná. Priateľ mi vždy vraví, že som nádherná. Vždy sa len zasmejem a spýtam sa ho, či by som nou bol, aj keby som prišla o jedno oko, alebo keby som mala polovicu tváre spálenú. Vtedy by bolo dôležité, aby mi povedal, že som pre ňho nádherná.
Veľa ľudí vraví, že pekné ženy to majú v živote ľahšie. Podľa mňa to nie je tak celkom pravda. Nielen na pracovisku, ale aj v bežnom živote funguje rivalita medzi nežnejším pohlavím. A to vám garantujem, že ženy sú v tomto oveľa ješitnejšie ako muži.
Moja mama vždy vravievala, aby som si zapamätala, že nie krása rozhoduje o tom, akí sme, ale to čo je v nás, je podstatné pre život. A mamám predsa treba veriť....
