Už na začiatku cesty sme cítili, že zábava neutíchne, pretože vo výprave boli ľudia, ktorí vytvárali veselú atmosféru.
Po ôsmych hodinách cesty sme dorazili na miesto. Kláštor premonštrátov Želiv.
Páter Karol nás previedol kláštorom, porozprával nám jeho históriu. Počas komunistického režimu fungovala v kláštore psychiatrická liečebňa a bol v ňom nakrútený film Dobří holuby se vracejí.
V prvý deň sme sa stretli s Mirei Ryškovou prodekankou Teologickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a Liborom Ovečkom, ktorý taktiež pôsobí na pôde Teologickej fakulty. Porozprávali nám o rozdiele viery na Slovensku a v Čechách.
Druhý deň patril prehliadke Prahy. Videli sme Strahovský kláštor a knižnicu, Pražskú katedrálu, Karlov most, Orloj, Václavské námestie,... Niektorým sa podarilo zazrieť princa Charlesa a iní sa v Prahe stratili. Našťastie sme sa všetci nakoniec našli.
Večer sme sa stretli s českou speváčkou a herečkou Naďou Urbánkovou, ktorá nám dokázala, že keď v niečo veríme, vždy sa to vyplní. Dozvedeli sme sa, že jej piesňou číslo jeden je pieseň Závidím. Spieva ju na každom koncerte. Napísal ju Jiří Grossmann krátko po tom ako sa dozvedel o svojej ťažkej chorobe, ktorej nakoniec podľahol.
V nedeľu sme mali omšu v chráme v Želive. Hlavným celebrantom bol opát premonštrátov v Želive Bronislav Ignác Kramár. Vo svojom príhovore vyjadril potešenie z našej návštevy. Po svätej omši sme sa spoločne odfotili a zastavili na krátky rozhovor.
Ako to zhrnúť? Ťažko opísať neopísateľné. Je to zážitok na celý život. Premodlené múry starého kláštora zanechali v každom z nás aspoň malú stopu. Atmosféra kláštora v nás bude žiť ešte dlho.
Vďaka pátrovi Karolovi a jeho tímu, ktorí sa o nás starali sa nikomu nič nestalo a patrí im veľké ĎAKUJEME.
